Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2018/06909-ZME, 2018/07826-ZME

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

XANAX SR 0,5 mg

XANAX SR 1 mg

XANAX SR 2 mg

XANAX SR 3 mg

tablety s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 0,5 mg, 1 mg, 2 mg alebo 3 mg alprazolamu.

Pomocná látka so známym účinkom: monohydrát laktózy 221,7 mg v 1 tablete XANAXU SR 0,5 mg, 1 mg, 2 mg, 3 mg.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta s predĺženým uvoľňovaním.

XANAX SR 0,5 mg:  okrúhle modré, konvexné tablety s označením „P&U 57“ na jednej strane.

XANAX SR 1 mg:    okrúhle biele, konvexné tablety s označením „P&U 59“ na jednej strane.

XANAX SR 2 mg:    päťuholníkové modré tablety s označením „P&U 66“ na jednej strane.

XANAX SR 3 mg:    trojuholníkové biele tablety s označením „P&U 68“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

XANAX SR je indikovaný na liečbu nasledovných stavov:

  • Úzkostné stavy a úzkosť spojená s depresiou

Pri úzkostných stavoch symptómy vyskytujúce sa u pacientov zahŕňajú úzkosť, napätie, agitovanosť, nespavosť, obavy, podráždenosť a/alebo vegetatívnu hyperaktivitu, ktorá sa môže prejavovať rôznymi somatickými ťažkosťami. U pacientov sa môžu súčasne symptómy úzkosti spájať s depresiou. U týchto pacientov je oslabená odvaha alebo úplná strata záujmu a radosti. Obvykle sú tiež prítomné úzkostné symptómy, agitovanosť a nespavosť. Ďalšie symptómy zahŕňajú nechutenstvo, zmeny hmotnosti, somatické ťažkosti, kognitívne poruchy, stratu energie, stratu pozitívneho vzťahu k sebe samému, poruchy citov, myšlienky na smrť a suicidálne tendencie.

Úzkosť aj úzkosť spojená s depresiou môžu byť spojené s inými poruchami vrátane chronickej fázy alkoholovej abstinencie, organických a funkčných ochorení, predovšetkým gastrointestinálnych, kardiovaskulárnych alebo kožných porúch.

  • Panické poruchy

XANAX SR je indikovaný na liečbu panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.

Lekár musí pravidelne sledovať prospešnosť lieku u každého pacienta individuálne.

Benzodiazepíny sa majú užívať len, ak ide o závažné ochorenie, invalidizujúce ochorenie alebo ochorenie predstavujúce extrémnu záťaž pre jedinca.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liečba sa má začať najnižšou odporúčanou dávkou. Najvyššia odporúčaná dávka sa nesmie prekročiť. Optimálna dávka XANAXU SR sa musí stanoviť individuálne podľa závažnosti symptómov a individuálnej odpovede pacienta. Zvyčajná denná dávka (pozri tabuľku nižšie) je dostatočná pre väčšinu pacientov. U pacientov vyžadujúcich vyššie dávkovanie, sa dávka musí zvyšovať opatrne, aby sa predišlo nežiaducim účinkom. Ak je potrebné zvýšiť dávku, má sa zvýšiť najprv večerná dávka pred denným dávkovaním.

Vo všeobecnosti pacienti predtým neliečení psychotropnými liekmi budú potrebovať nižšie dávky ako tí, ktorí už boli liečení trankvilizérmi, antidepresívami alebo hypnotikami alebo pacienti s anamnézou chronického alkoholového abúzu.

Ak sa má XANAX SR podávať raz denne, uprednostňuje sa podávať dávku ráno.

Tablety sa musia užiť neporušené, nesmú byť prežúvané, rozdrvené ani rozlomené.

Odporúčané dávkovanie tabliet s predĺženým uvoľňovaním XANAX SR je založené na porovnateľnom farmakokinetickom profile sledovanom u pacientov, ktorým boli podávané tablety XANAX trikrát alebo štyrikrát denne a u pacientov, ktorým boli podávané tablety s predĺženým uvoľňovaním XANAX SR dvakrát denne.

Odporúča sa dodržiavať všeobecné pravidlo podávania najnižšej účinnej dávky, obzvlášť u starších alebo oslabených pacientov, aby sa predišlo vzniku nadmernej sedácie alebo ataxie. Stav pacientov sa musí pravidelne sledovať a dávka sa musí upravovať podľa ich potreby. Ak sa vyskytnú nežiaduce účinky, dávka sa musí znížiť.

U starších pacientov s pokročilým ochorením pečene alebo u oslabených pacientov sa odporúča podávať začiatočnú dávku 0,5 mg XANAXU  SR v jednorazovej dennej dávke alebo v dvoch denných dávkach. Táto dávka sa môže postupne zvyšovať podľa potreby a znášanlivosti lieku.

  Obvyklá začiatočná dávka  Obvyklý rozsah dávkovania
Úzkosť 1,0 mg denne
podávaná ako jedna tableta (1 mg) denne alebo 0,5 mg dvakrát denne
0,5 mg – 4,0 mg denne
v jednej alebo dvoch dávkach
Panické poruchy 0,5 mg – 1,0 mg
pred spaním na noc
alebo 0,5 mg dvakrát denne
Dávka sa musí prispôsobiť odpovedi pacienta, dávka sa nesmie zvýšiť o viac ako 1 mg každé 3 – 4 dni.
V klinických štúdiách bola priemerná udržiavacia dávka v rozmedzí 5 – 6 mg/deň podaná ako jednorazová dávka alebo rozdelená do dvoch dávok, pričom vo výnimočných prípadoch sa u niektorých pacientov vyžadovala dávka 10 mg denne.
Geriatrickí pacienti
a oslabení pacienti
0,5 mg – 1,0 mg denne
podávaná ako jedna tableta (1 mg) denne alebo 0,5 mg dvakrát denne
0,5 mg – 1,0 mg denne
dávka sa môže postupne zvyšovať v prípade potreby a znášanlivosti lieku

Trvanie liečby

Liečba má trvať čo najkratšie. Pacient sa musí pravidelne vyšetrovať a musí sa preskúmať potreba pokračovania v liečbe, najmä ak je pacient bez symptómov. Na základe dostupných údajov sa odporúča trvanie liečby pri úzkostných stavoch a úzkosti spojenej s depresiou do 6 mesiacov a u panických porúch do 8 mesiacov. Riziko vzniku závislosti sa môže zvyšovať s vyššou dávkou a dlhším trvaním liečby, a preto sa má použiť najnižšia účinná dávka a čo najkratšie trvanie liečby. Potreba pokračovania v liečbe sa má pravidelne prehodnocovať (pozri časť 4.4).

V niektorých prípadoch môže byť potrebné predĺžiť liečbu aj nad určené časové obdobie. V takomto prípade musí stav pacienta najprv prehodnotiť špecialista.

Ukončenie liečby

Ukončenie liečby alprazolamom sa dosiahne postupným znižovaním dávky, podľa zmeny klinického stavu. Odporúča sa neznižovať dennú dávku alprazolamu o viac ako 0,5 mg každé 3 dni. U niektorých pacientov môže byť potrebné znižovať dávku ešte pomalšie (pozri časť 4.4).

Na začiatku liečby je vhodné pacienta informovať, že trvanie liečby bude obmedzené a vysvetliť mu ako presne sa bude dávka znižovať. Dôležité je tiež pacienta poučiť, že pri postupnom znižovaní dávky sa môže vyskytnúť rebound fenomén, aby sa minimalizovala úzkosť pacienta spojená s týmto javom (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov doteraz neboli stanovené, preto sa užívanie XANAXU SR v tejto skupine pacientov neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na alprazolam, benzodiazepíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti s myasténiou gravis, závažnou poruchou dýchania, syndrómom spánkového apnoe alebo so závažnou poruchou funkcie pečene.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Riziko spojené s užívaním opioidov

Súbežné užívanie XANAXU SR a opioidov môže viesť k sedácii, respiračnej depresii, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká, súbežné predpisovanie sedatívnych liekov ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako napríklad XANAX SR s opioidmi, má byť výhradne pre pacientov bez alternatívnej možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní XANAXU SR súbežne s opioidmi, má sa použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby má byť čo najkratšie (pozri tiež všeobecné odporúčanie dávky v časti 4.2).

Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračnej depresie a sedácie. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov (kde je to relevantné) o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s ľahkou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene je potrebná opatrnosť. Benzodiazepíny sa nesmú podávať pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene, pretože môžu vyvolať encefalopatiu. Ak sa XANAX podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek, musia sa dodržať zvyčajné opatrenia.

Zvýšené riziko samovrážd

Panické poruchy sú spojené s primárnymi a sekundárnymi závažnými depresívnymi poruchami a zvýšenými hláseniami samovrážd u neliečených pacientov. Preto sa musí uplatniť rovnaké upozornenie, keď sa používajú vyššie dávky XANAXU SR v liečbe panických ochorení alebo tých, u ktorých je dôvod očakávať skrytú samovražednú predstavivosť alebo plány.

U pacientov so závažnou depresiou alebo úzkosťou spojenou s depresiou sa benzodiazepíny a benzodiazepínom podobné lieky nemajú predpisovať samostatne na liečbu depresie, pretože môžu vyvolať alebo zvýšiť riziko samovraždy. Preto sa má alprazolam používať s opatrnosťou a predpisovanie lieku má byť limitované u pacientov s prejavmi a príznakmi depresívneho ochorenia alebo tendencií k samovražde.

Alkoholový alebo liekový abúzus

Benzodiazepíny sa majú používať veľmi opatrne u pacientov s anamnézou alkoholového alebo liekového abúzu (pozri časť 4.5).

Tolerancia

Účinnosť benzodiazepínom navodeného hypnotického účinku sa môže o niečo znížiť pri opakovanom používaní počas niekoľkých týždňov.

Závislosť

Užívanie benzodiazepínov môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti od týchto liekov. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a trvaním liečby, vyššie je aj u pacientov s anamnézou alkoholového abúzu alebo drogovej závislosti.

Závislosť sa môže prejaviť pri terapeutických dávkach a/alebo u pacientov bez individuálnych rizikových faktorov. Existuje zvýšené riziko závislosti pri použití viacerých benzodiazepínov bez ohľadu na anxiolytickú alebo hypnotickú indikáciu.

Zneužívanie lieku

Zneužívanie lieku je známym rizikom alprazolamu a iných benzodiazepínov a pacientov užívajúcich alprazolam je potrebné starostlivo sledovať. Alprazolam môže byť predmetom nevhodného používania. Zaznamenali sa prípady úmrtí z dôvodu predávkovania, keď sa alprazolam zneužíval v kombinácii s inými liekmi utlmujúcimi centrálny nervový systém (CNS), vrátane opioidov, iných benzodiazepínov a alkoholu. Tieto riziká je potrebné vziať do úvahy počas predpisovania alebo podávania alprazolamu. Aby sa tieto riziká znížili, má sa predpisovať čo najmenšie množstvo lieku a pacienta je potrebné poučiť o správnom uchovávaní lieku a o potrebe vrátiť nespotrebovaný liek do lekárne (pozri časti 4.2, 4.8 a 4.9).

Príznaky z vysadenia lieku (abstinenčné príznaky)

Keď vznikne závislosť, náhle ukončenie liečby bude sprevádzané príznakmi z vysadenia lieku. Môže ísť o bolesti hlavy, bolesti svalov, extrémnu úzkosť, napätie, nepokoj, zmätenosť, podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť nasledovné symptómy: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, necitlivosť a brnenie končatín, strnulosť, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty (pozri časť 4.2 a 4.8).

Ak sa užívajú dlhodobo účinkujúce benzodiazepíny, je dôležité pri prechode na liečbu krátkodobo účinkujúcimi benzodiazepínmi pacienta upozorniť, že sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky.

Čo sa týka krátkodobo účinkujúcich benzodiazepínov, existujú náznaky, že abstinenčný syndróm sa môže rozvinúť aj medzi podaním dvoch dávok, najmä ak ide o vysoké dávky 

Rebound fenomén

Dočasne sa pri ukončení liečby môže vyskytnúť tzv. rebound fenomén (rebound anxieta), keď sa príznaky, ktoré viedli k liečbe benzodiazepínmi, znovu vyskytnú v závažnejšej forme. Rebound fenomén môže byť spojený s inými reakciami vrátane zmien nálady, úzkosti alebo porúch spánku a nepokoja. Riziko rebound fenoménu je väčšie po náhlom ukončení liečby a preto sa odporúča postupné znižovanie dávkovania.

Amnézia

Benzodiazepíny môžu navodiť anterográdnu amnéziu. Tento stav sa vyskytuje častejšie počas niekoľkých hodín od užitia lieku.

Paradoxné a psychiatrické reakcie

S liečbou benzodiazepínmi sú spojené reakcie ako nepokoj, agitácia, podráždenosť, agresivita,  záchvaty hnevu, nočné mory, halucinácie, psychózy, poruchy správania a iné poruchy správania, o ktorých je známe, že sa vyskytujú po užití benzodiazepínov. Ak sa vyskytnú, použitie lieku sa musí ukončiť. Tieto reakcie sú častejšie u detí a u starších pacientov.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť XANAXU SR sa nestanovila u pacientov vo veku menej ako 18 rokov, preto sa užívanie alprazolamu neodporúča.

Starší pacienti

Bezodiazepíny a príbuzné lieky sa musia u starších pacientov užívať s opatrnosťou kvôli riziku útlmu a/alebo muskuloskeletálnej slabosti, ktorá môže viesť k pádom často so závažnými následkami v tejto populácii.

Vo všeobecnosti a obzvlášť u starších ľudí a oslabených pacientov sa odporúča užívať najnižšiu účinnú dávku, aby sa zabránilo rozvoju ataxie alebo predávkovaniu. U pacientov s chronickým respiračným poškodením sa kvôli riziku útlmu dýchania takisto odporúčajú nižšie dávky.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako liek prvej voľby pre psychotické ochorenia.

XANAX SR obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Benzodiazepíny vyvolávajú aditívny tlmivý účinok na CNS, vrátane respiračnej depresie, keď sa podávajú súbežne s alkoholom alebo inými liekmi tlmiacimi CNS (antipsychotiká (neuroleptiká), hypnotiká, anxiolytiká/sedatíva, antidepresíva, antiepileptiká, anestetiká a sedatívne antihistaminiká) (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické interakcie sa môžu vyskytnúť, ak sa alprazolam podáva s liekmi, ktoré interferujú s jeho metabolizmom.

Opioidy

Súbežné užívanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako je XANAX SR s opioidmi, zvyšuje riziko útlmu, respiračnej depresie, kómy a smrti v dôsledku aditívneho tlmiaceho účinku na CNS. Dávka a trvanie súbežného užívania majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Pri podávaní s opioidmi sa môže vystupňovať stav eufórie, čo vedie ku zvýšenej psychickej závislosti.

Inhibítory CYP3A

Niektoré látky inhibujúce pečeňové enzýmy (najmä cytochróm P450 3A4) môžu zvýšiť aktivitu benzodiazepínov. Údaje dostupné z klinických štúdií s alprazolamom, in vitro štúdie s alprazolamom a údaje z klinických štúdií s liekmi metabolizovanými podobne ako alprazolam, poskytujú dôkaz o rôznom stupni interakcie a možnej interakcii s alprazolamom pre niektoré lieky. Nasledovné odporúčania sú založené na stupni interakcie a druhu dostupných údajov:

  • Súbežné podávanie alprazolamu s ketokonazolom, itrakonazolom a ďalšími azolovými antimykotikami sa neodporúča.
  • Súbežné podávanie s nefazodónom alebo fluvoxamínom zvyšuje AUC pre alprazolam asi 2-krát. Opatrnosť a zváženie redukcie dávky sa odporúča, keď sa alprazolam súbežne podáva s nefazodónom, fluvoxamínom a cimetidínom.
  • Opatrnosť sa odporúča, keď sa alprazolam súbežne podáva s fluoxetínom, propoxyfénom, perorálnymi kontraceptívami, diltiazemom alebo  makrolidovými antibiotikami ako sú erytromycín, klaritromycín, telitromycín a troleandomycín.
  • Interakcie alprazolamu s inhibítormi proteáz vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) (napr. ritonavirom) sú komplexné a závisia od trvania podávania. Nízke dávky ritonaviru spôsobili významné zmeny v klírense alprazolamu, predĺžený eliminačný polčas a zvýšenie jeho klinických účinkov. Avšak po dlhodobom podávaní ritonaviru sa mení tento inhibičný účinok indukciou CYP3A. Takáto interakcia vyžaduje úpravu dávkovania alebo ukončenie liečby alprazolamom.
  • Pri podávaní alprazolamu sa zaznamenali zvýšené koncentrácie digoxínu, a to najmä u starších osôb (vo veku > 65 rokov). U pacientov, ktorí užívajú alprazolam a digoxín, je potrebné sledovať prejavy a príznaky spojené s toxicitou digoxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Údaje, ktoré sa vzťahujú k teratogenite a účinkom na postnatálny vývoj a správanie po liečbe benzodiazepínmi, sú sporné. Veľké množstvo údajov z kohortných štúdií dokazuje, že počas prvého trimestra expozícia benzodiazepínmi nie je spojená so zvýšeným rizikom veľkých malformácií.

Avšak v niektorých prípadových kontrolných epidemiologických štúdiách sa vyskytlo zvýšené riziko rázštepu ústnej dutiny. Údaje ukazujú, že riziko narodenia dieťaťa s rázštepom ústnej dutiny

po expozícii matky benzodiazepínmi je menšie ako 2 : 1 000 v porovnaní s očakávaným pomerom

pre takéto defekty, ktorý je v celkovej populácii približne 1 : 1 000.

Liečba benzodiazepínmi vo vysokých dávkach počas druhého a/alebo tretieho trimestra tehotenstva odhalila zníženie aktívnych pohybov a nestálosť srdcového rytmu plodu.

Ak sa alprazolam z medicínskych dôvodov užíva počas posledného trimestra gravidity, dokonca aj v nízkych dávkach, možno očakávať účinky na novorodenca - tzv. „floppy syndróm“, ako sú axiálna hypotónia a sacie problémy spôsobujúce zníženie prírastku hmotnosti. Tieto príznaky sú revezibilné a môžu trvať od 1 do 3 týždňov vzhľadom na polčas rozpadu lieku. Pri vysokých dávkach sa môže u novorodencov vyskytnúť respiračný syndróm alebo apnoe a hypotermia. Navyše sa u novorodenca môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky s hyperexcitabilitou, nepokojom a tremorom niekoľko dní po narodení, dokonca aj keď sa „floppy syndróm“ nevyvinie. Prejavenie sa abstinenčných príznakov po narodení závisí od polčasu rozpadu látky.

Alprazolam sa nemá užívať počas gravidity, aj keď klinické podmienky u ženy vyžadujú liečbu alprazolamom. Ak sa alprazolam užíval počas gravidity alebo ak pacientka otehotnela počas liečby alprazolamom, musí byť poučená o potenciálnych rizikách pre plod.

Ak je liečba alprazolamom počas posledného trimestra gravidity nevyhnutná, treba sa vyhnúť vysokým dávkam a u novorodencov monitorovať abstinenčné príznaky a/alebo „floppy syndróm“.

Dojčenie

Hladiny alprazolamu sú v materskom mlieku nízke. Napriek tomu sa dojčenie počas užívania alprazolamu neodporúča.

Fertilita

V štúdiách na zvieratách nemal alprazolam žiaden účinok na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tak ako aj pri iných liekoch s vplyvom na centrálny nervový systém, pacienti liečení XANAXOM SR musia byť poučení, že nemajú viesť vozidlá a obsluhovať nebezpečné stroje, pokiaľ si nebudú istí, že užívanie tohto lieku u nich nevyvoláva ospalosť či závraty.

Sedácia, amnézia, poruchy koncentrácie a svalových funkcií môžu narušiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak dĺžka spánku nie je dostatočná, pravdepodobnosť zhoršenej bdelosti sa môže zvýšiť (pozri časť 4.5).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky, ak sa vyskytnú, vo všeobecnosti sa spozorujú na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri pokračovaní liečby alebo po znížení dávky.

Hlásené boli nasledovné nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali počas liečby alprazolamom u pacientov v kontrolovaných klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh s nasledovným výskytom: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka nežiaducich reakcií

Trieda
orgánových systémov
Veľmi časté
≥ 1/10
Časté
≥ 1/100
až < 1/10
Menej časté
≥ 1/1 000
až <1/100
Frekvencia neznáma
(z dostupných údajov)
 
Poruchy endokrinného systému       Hyperprolaktinémia*  
Poruchy metabolizmu
a výživy
  Znížená chuť
do jedla
     
Psychické
poruchy
Depresia Stav zmätenosti, dezorientácia, znížené libido, úzkosť, nespavosť, nervozita, zvýšené libido* Mánia* (pozri časť 4.4), halucinácie*, hnev*, nepokoj*, závislosť na lieku Hypománia*, agresivita*, nevraživosť*, poruchy myslenia*, psychomotorická hyperaktivita*, zneužívanie lieku*  
Poruchy nervového systému Sedácia, somnolencia, ataxia, poruchy pamäti, dyzartria, závrat,
bolesť hlavy
Poruchy rovnováhy, poruchy koordinácie, poruchy pozornosti, hypersomnia, letargia, tremor Amnézia Nerovnováha autonómneho nervového systému*, dystónia*  
Poruchy
oka
  Rozmazané videnie      
Poruchy gastrointestinálneho traktu Zápcha,
sucho v ústach
Nevoľnosť   Gastrointestinálne ťažkosti*  
Poruchy pečene a žlčových ciest         Hepatitída*, porucha funkcie pečene*, žltačka*  
Poruchy kože
a podkožného tkaniva
  Dermatitída*   Angioedém*, fotosenzitívna reakcia*  
Poruchy kostrovej
a svalovej sústavy
a spojivového tkaniva
    Svalová
slabosť
   
Poruchy obličiek a močových ciest     Inkontinencia* Retencia moču*  
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov   Sexuálna dysfunkcia* Nepravidelná menštruácia*    
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Únava, podráždenosť   Syndróm z vysadenia lieku* Periférny edém*  
Laboratórne a funkčné vyšetrenia   Znížená hmotnosť, zvýšená hmotnosť   Zvýšený vnútroočný tlak*  
*Nežiaduce účinky zistené po uvedení lieku na trh  

V mnohých spontánnych hláseniach nežiaducich účinkov na prejavy správania, pacienti súbežne užívali iné CNS lieky a/alebo boli popísané so sprievodnými psychiatrickými chorobami. Pacienti s hraničnými poruchami osobnosti, s údajom o násilníckom alebo agresívnom správaní v anamnéze, s abúzom alkoholu alebo iných látok, majú vyššie riziko vzniku takýchto príhod. Po ukončení liečby alprazolamom boli u pacientov, ktorí trpeli posttraumatickou stresovou poruchou, hlásené prípady podráždenosti, nevraživosti a dotieravých myšlienok.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Tak ako pri iných benzodiazepínoch, predávkovanie by nemalo predstavovať ohrozenie života, pokiaľ sa alprazolam nepoužil v kombinácii s látkami s tlmivým účinkom na CNS (vrátane alkoholu).

Pri liečbe predávkovania akýmkoľvek liekom sa musí mať na zreteli, že pacient mohol užiť niekoľko liekov. Po predávkovaní perorálnymi benzodiazepínmi sa musí vyvolať vracanie (do 1 hodiny), ak je pacient pri vedomí alebo vykonať výplach žalúdka so zabezpečenými dýchacími cestami, ak je pacient v bezvedomí. Ak vyprázdnenie žalúdka nezlepší stav pacienta, musí sa podať aktívne uhlie, aby sa redukovala absorpcia. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať respiračným a kardiovaskulárnym funkciám na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Predávkovanie benzodiazepínmi sa zvyčajne prejaví vystupňovaním útlmu CNS v rozmedzí od ospalosti po kómu. V ľahkých prípadoch symptómy zahŕňajú ospalosť, mentálnu zmätenosť a letargiu, v závažnejších prípadoch môžu symptómy zahŕňať ataxiu, hypotóniu, hypotenziu, útlm dýchania, zriedkavo kómu a veľmi zriedkavo smrť.

Ako špecifické antidotum sa môže použiť flumazenil.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, anxiolytiká, ATC kód: N05BA12

Lieky z triedy 1,4-benzodiazepínov účinkujú na centrálny nervový systém pravdepodobne tým, že sa viažu na stereošpecifické receptory na rôznych miestach CNS. Priamy mechanizmus účinku nie je známy. Klinicky benzodiazepíny vyvolávajú od dávky závislý útlm aktivity CNS, ktorý sa prejavuje od mierneho zníženia schopnosti riešiť úlohy až po hypnózu.

Účinnosť XANAXU SR v dlhodobej 6 mesiacov presahujúcej liečbe úzkosti a úzkosti spojenej s depresiou sa v systematických klinických skúškach nestanovila, avšak pacienti trpiaci panickými poruchami boli účinne liečení až po dobu 8 mesiacov.

.2. Farmakokinetické vlastnosti

Alprazolam, liečivo s anxiolytickým, antidepresívnym a antipanickým účinkom, sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Maximálne plazmatické hladiny sa dosiahnu 1 – 2 hodiny po podaní. Plazmatické hladiny alprazolamu sú po jednorazovom podaní úmerné podanej dávke; pri dávkach 0,5 mg až 3,0 mg boli maximálne hladiny 8,0 – 37 ng/ml. Pri opakovanom podávaní alprazolamu 1,5 – 10 mg/deň, v dávkach rozdelených počas dňa, sa dosiahli priemerné rovnovážne hladiny 18,3 – 100 ng/ml.

Priemerný polčas alprazolamu je 12 až 15 hodín. Alprazolam a jeho metabolity sa vylučujú predovšetkým do moču. Hlavnými metabolitmi sú a-hydroxy-alprazolam a alprazolamový derivát benzofenón. Biologická aktivita hydroxy-alprazolamu je asi polovičná z aktivity alprazolamu a benzofenón je takmer inaktívny. Plazmatické hladiny týchto metabolitov sú extrémne nízke, avšak ich polčasy sa zdajú byť rovnaké ako polčas alprazolamu.

XANAX SR neovplyvňoval protrombínový čas alebo plazmatické hladiny warfarínu u dobrovoľníkov, ktorým sa perorálne podávala sodná soľ warfarínu.

Alprazolam sa in vitro viaže na bielkoviny ľudského séra (80 %).

5.3  Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogenita

V dvojročných skúškach uskutočnených na potkanoch, ktorým sa podával alprazolam v dávke 30 mg/kg/deň (150-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí) a na myšiach, ktorým sa podával alprazolam v dávke 10 mg/kg/deň (50-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí), sa nepozorovali žiadne karcinogénne účinky.

Mutagenita

Alprazolam nemal mutagénne účinky v mikronukleových testoch u potkanov, ktorým sa podával v dávkach do 100 mg/kg, t.j. 500-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí – 10 mg/deň. Alprazolam nepreukázal mutagénne účinky v in vitro testoch poškodenia DNA/alkalických elučných testoch ani v Amesovom teste.

Fertilita

Alprazolam nemal vplyv na fertilitu potkanov v dávkach do 5 mg/kg/deň, t.j. 25-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí – 10 mg/deň.

Testy predávkovania

Pokusy uskutočnené na zvieratách ukazujú, že po vysokých intravenóznych dávkach alprazolamu (približne 195 mg/kg, t.j. 975-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí – 10 mg/deň) sa môže vyskytnúť kardiorespiračné zlyhanie. Zvieratá boli resuscitované pomocou pretlakovej mechanickej ventilácie a intravenóznej infúzie levarterenolu. Štúdie na zvieratách dokazujú, že forsírovaná diuréza alebo hemodialýza sú málo účinné v liečbe predávkovania.

Účinok anestetík a sedatív

Predklinický výskum preukázal, že podávanie anestetík a sedatív, ktoré blokujú N-metyl-D-aspartátové (NMDA) receptory a/alebo posilňujú aktivitu gama-aminomaslovej kyseliny (GABA - gamma-aminobutyric acid) môže zvýšiť odumieranie neurónov v mozgu a viesť k dlhodobým kognitívnym a behaviorálnym deficitom juvenilných zvierat, ak sa podávajú počas obdobia, v ktorom dochádza k najvýraznejšiemu stupňu vývinu mozgu. Na základe porovnaní jednotlivých predklinických výskumov u zvierat sa predpokladá, že obdobie, v ktorom je mozog náchylný na tieto účinky koreluje s expozíciou u ľudí v období od tretieho trimestra gravidity až do prvého roku života, ale toto obdobie sa môže predĺžiť až do približne 3 rokov života. Hoci sú informácie o tomto účinku pri alprazolame obmedzené, vzhľadom na to, že mechanizmus jeho pôsobenia zahŕňa zosilňovanie aktivity GABA, mohlo by dôjsť k podobnému účinku. Relevancia týchto predklinických zistení pre používanie u človeka nie je známa.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

monohydrát laktózy

hypromelóza 2208/4000

hypromelóza 2208/100

koloidný oxid kremičitý

stearan horečnatý

XANAX SR 0,5 mg obsahuje indigotín-hliníkový lak (E132).

XANAX SR 2 mg obsahuje indigotín-hliníkový lak (E132).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister z polyamidového filmu a hliníkovej fólie pokrytý vinylovou termoizolačnou vrstvou, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Balenie obsahuje 10, 20, 30 alebo 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG

Boulevard de la Plaine 17

1050 Bruxelles

Belgicko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

XANAX SR 0,5 mg: 70/0132/95-S

XANAX SR 1 mg: 70/0054/17-S

XANAX SR 2 mg: 70/0055/17-S

XANAX SR 3 mg:  70/0056/17-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 08. marca 1995

Dátum posledného predĺženia registrácie: 05. mája 2006

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

02/2019