Privigen 100 mg/ml infúzny intravenózny roztok sol inf 5 g (liek.inj.skl.) 1x50 ml

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Privigen 100 mg/ml infúzny intravenózny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Normálny ľudský imunoglobulín (IVIg)* Jeden ml obsahuje:

Normálny ľudský imunoglobulín................................................................................................................................. 100 mg
(čistota najmenej 98 % IgG)

Každá injekčná liekovka s 25 ml roztoku obsahuje: 2,5 g normálneho ľudského imunoglobulínu Každá injekčná liekovka s 50 ml roztoku obsahuje: 5 g normálneho ľudského imunoglobulínu Každá injekčná liekovka so 100 ml roztoku obsahuje: 10 g normálneho ľudského imunoglobulínu Každá injekčná liekovka s 200 ml roztoku obsahuje: 20 g normálneho ľudského imunoglobulínu Každá injekčná liekovka s 400 ml roztoku obsahuje: 40 g normálneho ľudského imunoglobulínu

Rozdelenie do podtried IgG (približné hodnoty):

IgG1....................................... 69 %
IgG2....................................... 26 %
IgG3.......................................... 3 %
IgG4.......................................... 2 %

Maximálny obsah IgA je 25 mikrogramov/ml.

*Vyrobený z plazmy ľudských darcov.

Pomocné látky so známymi účinkami:

Privigen obsahuje približne 250 mmol/l (rozsah: 210 až 290) L-prolínu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Infúzny roztok.

Roztok je priezračný alebo slabo opalescentný a bezfarebný až slabo žltý. Privigen je izotonický s približnou osmolalitou 320 mOsmol/kg.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Substitučná terapia u dospelých, detí a dospievajúcich (vo veku 0 – 18 rokov) v nasledujúcich prípadoch:

• syndróm primárnej imunodeficiencie (primary immunodeficiency, PID) s narušenou tvorbou protilátok (pozri časť 4.4).
• sekundárne imunodeficiencie (secondary immunodeficiency, SID) u pacientov, ktorí majú závažné alebo opakované infekcie, u ktorých je neúčinná antimikrobiálna liečba a ktorí majú preukázané zlyhanie špecifických protilátok (proven specific antibody failure, PSAF)* alebo sérovú hladinu IgG < 4 g/l.

*PSAF = neschopnosť dosiahnuť aspoň dvojnásobné zvýšenie množstva protilátok IgG proti pneumokokovým polysacharidovým a polypeptidovým antigénovým vakcínam.

Imunomodulácia u dospelých, detí a dospievajúcich (vo veku 0 – 18 rokov) v nasledujúcich prípadoch:

• primárna imúnna trombocytopénia (ITP) u pacientov s vysokým rizikom krvácania alebo pred lekárskym zákrokom na úpravu počtu krvných doštičiek.
• syndróm Guillain-Barré.
• Kawasakiho choroba (súbežne s kyselinou acetylsalicylovou; pozri časť 4.2.).
• Chronická zápalová demyelinizačná polyneuropatia (CIDP). S používaním intravenóznych imunoglobulínov u detí s CIDP sú k dispozícii iba obmedzené skúsenosti.
• Multifokálna motorická neuropatia (MMN)

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Začiatok a monitorovanie substitučnej terapie majú prebiehať pod dohľadom lekára so skúsenosťami v oblasti liečby imunodeficiencii.

Dávkovanie

Dávkovanie a dávkovacia schéma sú závislé od indikácie.

Pri substitučnej terapii je potrebné individuálne upraviť dávku pre každého pacienta v závislosti od klinickej odpovede. Dávka na základe telesnej hmotnosti môže vyžadovať úpravu u pacientov s podváhou alebo nadváhou.

Nasledujúce schémy dávok sa uvádzajú ako orientačné.

Substitučná liečba pri primárnych imunodeficienčných (PID) syndrómoch

Dávkovacia schéma má zabezpečiť spodnú hladinu IgG (meranú pred nasledujúcou infúziou) najmenej 6 g/l alebo v normálnom referenčnom rozmedzí pre danú vekovú populáciu. Na dosiahnutie rovnováhy po nasadení liečby sú potrebné tri až šesť mesiacov.

Odporúčaná východisková dávka je 0,4 až 0,8 g/kg telesnej hmotnosti (TH), a následne najmenej 0,2 g/kg TH každé 3 až 4 týždne.

Požadovaná dávka na dosiahnutie najnižšej hladiny 6 g/l IgG je rádovo 0,2 až 0,8 g/kg TH/mesiac. Dávkovací interval po dosiahnutí stabilného stavu sa pohybuje v rozsahu 3 až 4 týždne.

Minimálne hladiny IgG by sa mali merať a hodnotiť v súvislosti s výskytom infekcie. Na zníženie množstva bakteriálnych infekcií môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie a usilovať sa o dosiahnutie vyšších minimálnych hladín.

Sekundárne imunodeficiencie (definované v časti 4.1)

Dávkovací režim by mal dosiahnuť minimálnu hladinu IgG (meraná pred nasledujúcou infúziou) najmenej 6 g/l, alebo v normálnom referenčnom rozmedzí pre vek populácie.

Odporúčaná dávka je 0,2 – 0,4 g/kg TH každé tri až štyri týždne.

Hladiny IgG sa musia stanoviť a hodnotiť spolu s výskytom infekcie. Dávka sa má upraviť tak, aby sa dosiahla optimálna ochrana proti infekciám. Zvýšenie dávky môže byť nevyhnutné u pacientov s pretrvávajúcou infekciou; zníženie dávky sa môže zvážiť, keď pacient zostane bez infekcie.

Primárna imúnna trombocytopénia (ITP)

Existujú dve alternatívne schémy liečby:

• 0,8 až 1 g/kg TH podávané na deň 1, táto dávka sa môže opakovať raz počas 3 dní,
• 0,4 g/kg TH podávané každý deň v priebehu 2 až 5 dní. Liečba môže byť zopakovaná pri relapse.

Syndróm Guillain-Barré

0,4 g/kg TH/deň počas 5 dní (možné opakovanie dávkovania v prípade relapsu).

Kawasakiho choroba

2,0 g/kg TH sa musí podávať ako jednotlivá dávka. Pacienti majú dostávať konkomitantnú liečbu s kyselinou acetylsalicylovou.

Chronická zápalová demyelinizačná polyneuropatia (CIDP)*

Odporúčaná úvodná dávka je 2 g/kg TH, rozdelená na 2 až 5 po sebe nasledujúcich dní. Následné udržiavacie dávky sú 1 g/kg TH počas 1 až 2 po sebe nasledujúcich dní, každé 3 týždne.

Účinok liečby by sa mal hodnotiť po každom cykle; ak sa po 6 mesiacoch nezistí žiadny účinok liečby, je potrebné ju ukončiť.

Ak je liečba účinná, dlhodobá liečba by mala byť predmetom rozhodnutia lekára na základe odpovede pacienta na liečbu a jej miery udržania. Možno bude potrebné upraviť dávkovanie a liečebné intervaly podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Multifokálna motorická neuropatia (MMN)

Začiatočná dávka: 2 g/kg počas 2 až 5 po sebe nasledujúcich dňoch.

Udržiavacia dávka: 1 g/kg každé 2 až 4 týždne alebo 2 g/kg každých 4 až 8 týždňov.

Účinok liečby sa má vyhodnotiť po každom cykle. Ak nie je pozorovaný dostatočný liečebný účinok po 6 mesiacoch, liečba sa má prerušiť.

Ak je liečba účinná, dlhodobá liečba by mala podliehať rozhodnutiu lekára na základe odpovede pacienta. Dávkovanie a intervaly sa môžu upraviť podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Dávkovacie odporúčania sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

*Dávkovanie je založené na dávkovaní použitom v klinických skúškach s Privigenom. Na základe reakcie pacienta a dlhodobej udržiavacej reakcie by ošetrujúci lekár mal posúdiť dĺžku liečby viac ako 25 týždňov. Dávkovanie a intervaly sa musia upraviť podľa individuálneho priebehu ochorenia.

Deti a dospievajúci

Dávkovanie u detí a dospievajúcich (0 – 18 rokov) sa nelíši od dávkovania u dospelých, lebo dávkovanie pre každú indikáciu je dané telesnou hmotnosťou a upravené podľa klinického výsledku uvedených ochorení.

Porucha funkcie pečene

Nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by vyžadovali úpravu dávky.

Poškodenie funkcie obličiek

Žiadna úprava dávky nie je nutná, pokiaľ to nie je klinicky opodstatnené, pozri časť 4.4.

Starší ľudia

Žiadna úprava dávky nie je nutná, pokiaľ to nie je klinicky opodstatnené, pozri časť 4.4.

Spôsob podania

Na intravenózne použitie.

Privigen sa musí podávať intravenóznou infúziou pri východiskovej rýchlosti infúzie 0,3 ml/kg TH/hod približne 30 minút. Ak je táto rýchlosť podania dobre tolerovaná (pozri časť 4.4), možno ju postupne zvyšovať až na 4,8 ml/kg TH/hod.

Pacientom s PID, ktorí dobre tolerujú infúziu podávanú s rýchlosťou 4,8 ml/kg TH/hod, sa môže rýchlosť infúzie postupne zvýšiť až na maximálnu rýchlosť 7,2 ml/kg TH/hod.

Ak je pred infúziou žiaduce riedenie, Privigen sa môže zriediť 5% roztokom glukózy na konečnú koncentráciu 50 mg/ml (5%). Ďalšie pokyny pozri v časti 6.6.

4.3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo (ľudské imunoglobulíny) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (pozri aj časť 4.4).

Pacientom so selektívnym nedostatkom IgA u ktorých sa vytvorili protilátky proti IgA, môže podanie produktu obsahujúceho IgA viesť k anafylaxii. Pacienti s hyperprolinémiou typu I alebo II.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Určité závažné nežiaduce reakcie môžu súvisieť s rýchlosťou infúzie. Odporúčaná rýchlosť infúzie uvedená v časti 4.2 musí byť presne dodržiavaná. Pacienti musia byť dôkladne sledovaní a starostlivo pozorovaní na akékoľvek príznaky počas celého času infúzie.

Určité nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať častejšie:

• v prípade vysokej rýchlosti infúzie,
• u pacientov s hypogamaglobulinémiou alebo agamaglobulinémiou, s deficienciou IgA alebo bez nej,
• u pacientov, ktorým bol normálny ľudský imunoglobulín podaný po prvý raz alebo, v zriedkavých prípadoch, keď sa mení liek s normálnym ľudským imunoglobulínom alebo uplynul dlhý čas od predchádzajúcej infúzie.

Potenciálne komplikácie možno často vylúčiť zaručením toho, že pacienti:

• nie sú citliví na normálny ľudský imunoglobulín, a to tak, že najprv sa liek podáva pomalou infúziou (0,3 ml/kg TH/hod),
• sú starostlivo monitorovaní na akékoľvek príznaky v priebehu celého času infúzie.

Predovšetkým pacientov, ktorí ešte nedostávali normálny ľudský imunoglobulín, alebo pacientov, ktorí prešli z alternatívneho IVIg lieku, prípadne po uplynutí dlhého intervalu od predchádzajúcej infúzie, je potrebné monitorovať počas prvej infúzie a v priebehu prvej hodiny po prvej infúzii, aby mohli byť detegované potenciálne nežiaduce príznaky. Všetci ostatní pacienti musia byť pozorovaní najmenej 20 minút po podaní.

V prípade nežiaducej reakcie sa buď musí znížiť rýchlosť podávania, alebo zastaviť infúzia. Potrebná liečba závisí od typu a závažnosti nežiaducej reakcie.

Podávanie lieku IVIg si u všetkých pacientov vyžaduje:

• dostatočnú hydratáciu pred začiatkom podávania infúzie s liekom IVIg
• monitorovanie výdaju moču
• monitorovanie hladiny sérového kreatinínu
• zabránenie súčasnému používaniu kľučkových diuretík (pozri časť 4.5.).

Ak je u pacientov, ktorí trpia diabetom mellitus, potrebné zriedenie Privigenu na nižšie koncentrácie, možno sa bude musieť zvážiť použitie roztoku glukózy.

Precitlivenosť

Skutočné reakcie z precitlivenosti sú zriedkavé. Môžu sa objaviť u pacientov s anti-IgA protilátkami.

IVIg nie je indikovaný u pacientov so selektívnym nedostatkom IgA, kde nedostatok IgA je jedinou závažnou odchýlkou.

Zriedkavo môže normálny ľudský imunoglobulín spôsobiť pokles krvného tlaku s anafylaktoidnou reakciou, dokonca aj u pacientov, ktorí znášali predchádzajúcu liečbu normálnym ľudským imunoglobulínom bez problémov.

V prípade šoku sa majú použiť štandardné lekárske postupy pre jeho liečbu.

Hemolytická anémia

Produkty IVIg môžu obsahovať skupiny protilátok, ktoré môžu pôsobiť ako hemolyzíny a vyvolávať in vivo povlak červených krviniek (RBC) s imunoglobulínom, čo spôsobuje pozitívnu priamu antiglobulínovú reakciu (Coombov test) a zriedka tiež hemolýzu. Hemolytická anémia sa môže rozvinúť po IVIg terapii následkom zvýšenej sekvestrácii RBC. Proces výroby Privigenu zahrňuje postup imunoafinitnej chromatografie (IAC), ktorý špecificky redukuje protilátky proti krvnej skupine A a B (izoaglutiníny A a B). Klinické údaje s Privigenom, vyrobeným postupom IAC, ukazujú štatisticky významné zníženie hemolytickej anémie (pozri časť 4.8, časť 5).

Boli zaznamenané ojedinelé prípady renálnej dysfunkcie/zlyhania súvisiace s hemolýzou alebo prípady rozšírenej intravaskulárnej koagulácie a smrti.

Nasledujúce rizikové faktory súvisiace so vznikom hemolýzy sú: vysoké dávky, podávané vo forme jednorazovej dávky alebo rozdelené na niekoľko dní, krvná skupina iná ako 0 a aktuálny zápalový stav. Pretože sa u pacientov s krvnou skupinou inou ako 0 dostávajúcich vysoké dávky na indikácie iné ako PID tento vedľajší účinok často vyskytuje, zvýšená pozornosť sa odporúča. Hemolýza bola zriedkavo pozorovaná u pacientov, ktorí dostávali substitučnú liečbu pri PID.

U príjemcov IVIg sa majú sledovať klinické prejavy a príznaky hemolýzy. Ak sa v priebehu infúzie alebo po infúzii IVIg objavia prejavy a/alebo príznaky hemolýzy, ošetrujúci lekár má zvážiť prerušenie liečby s IVIg (pozri tiež časť 4.8).

Syndróm aseptickej meningitídy (AMS)

V súvislosti s liečbou IVIg bol hlásený výskyt syndrómu aseptickej meningitídy. Syndróm sa zvyčajne objaví v priebehu niekoľkých hodín až 2 dní po liečbe s IVIg. Rozbory cerebrospinálneho likvoru často vykazujú pleiocytózu do niekoľko tisíc buniek na mm³, prevažne z radu granulocytov, a zvýšené hladiny proteínov do niekoľko stoviek mg/dl.

AMS sa môže častejšie vyskytovať v súvislosti s vyššou dávkou (2 g/kg TH) liečby s IVIg.

Pacienti, ktorí majú takéto prejavy a príznaky, by mali podstúpiť dôkladné neurologické vyšetrenie vrátane vyšetrenia mozgovomiechového moku, aby sa vylúčili iné príčiny meningitídy.

Prerušenie liečby IVIg viedlo k remisii AMS v priebehu niekoľkých dní bez následkov.

Tromboembólia

Existujú klinické dôkazy súvislosti medzi podávaním IVIg a tromboembolickými príhodami ako je

infarkt myokardu, mozgovo-cievna príhoda (vrátane mŕtvice), pľúcna embólia a hlboká žilová trombóza, kde sa predpokladá, že súvisia s relatívnym zvýšením viskozity krvi v dôsledku vysokého prítoku imunoglobulínu u rizikových pacientov. Obozretne treba postupovať pri predpisovaní a infúzii IVIg u obéznych pacientov a pacientov s už existujúcimi rizikovými faktormi pre trombotické príhody (ako je vyšší moderný vek, hypertenzia, diabetes mellitus a anamnéza cievneho ochorenia alebo trombotických príhod, pacientov so získanými alebo vrodenými trombofilickými poruchami, pacienti s dlhšími obdobiami imobilizácie, ťažko hypovolemickí pacienti a pacienti s ochoreniami zvyšujúcimi viskozitu krvi).

U pacientov s rizikom nežiaducich tromboembolických reakcií sa majú lieky IVIg podávať pri najmenšej možnej rýchlosti infúzie a v najmenších možných dávkach na základe klinického posúdenia.

Akútne zlyhanie obličiek

U pacientov podstupujúcich liečbu pomocou lieku IVIg sa zaznamenali prípady akútneho zlyhania obličiek. Vo väčšine prípadov sa zistili rizikové faktory, napríklad už existujúca renálna insuficiencia, cukrovka, hypovolémia, nadváha, sprievodné lieky s nefrotoxickými účinkami, vek nad 65 rokov.

Pred infúziou IVIg je potrebné zhodnotiť renálne parametre, najmä u pacientov, u ktorých sa predpokladá potenciálne zvýšené riziko vzniku akútneho zlyhania obličiek, a to opäť vo vhodných intervaloch.

V prípade poruchy funkcie obličiek sa má zvážiť prerušenie podávania lieku IVIg. Zatiaľ čo dysfunkcia obličiek a akútne zlyhanie obličiek sa spájajú s používaním mnohých registrovaných liekov s IVIg, obsahujúcich rôzne pomocné látky, ako sú sacharóza, glukóza a maltóza, liekov s obsahom sacharózy, ktorá má funkciu stabilizátora, sú dôkazom nepomerného podielu týchto liekov na celkovom množstve prípadov. U rizikových pacientov sa môže zvážiť užívanie liekov s IVIg, ktoré neobsahujú sacharózu. Privigen neobsahuje sacharózu, maltózu ani glukózu.

U pacientov s rizikom akútneho zlyhania obličiek sa majú lieky IVIg podávať pri najmenšej možnej rýchlosti infúzie a v najmenších možných dávkach na základe klinického posúdenia.

Transfúziou navodené akútne poškodenie pľúc (TRALI)

U pacientov dostávajúcich IVIg boli hlásené prípady akútneho nekardiogénneho pľúcneho edému [akútne poškodenie pľúc v súvislosti s transfuziou - Transfusion Related Acute Lung Injury (TRALI)]. Pre TRALI je charakteristická ťažká hypoxia, dyspnoe, tachypnoe, cyanóza, horúčka a hypotenzia.

Príznaky TRALI sa zvyčajne vyvinú počas alebo do 6 hodín po transfúzii, často do 1 - 2 hodín. Preto musia byť príjemcovia IVIg sledovaní a v prípade pľúcnych nežiaducich reakcií musí byť infúzia IVIg okamžite zastavená. TRALI je potenciálne život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžité ošetrenie na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Interferencia so sérologickým testovaním

Po infúzii imunoglobulínu môže pri prechodnom raste rôznych pasívne prenášaných protilátok v krvi pacientov dôjsť k zavádzajúcim pozitívnym výsledkom v sérologických testoch.

Pasívny prenos protilátok k antigénom erytrocytov napr. A, B, D môže interferovať s určitými sérologickými testami na protilátky červených krviniek napr. priamym antiglobulínovým testom (DAT, priamy Coombsov test).

Prenosné agensy

Privigen sa vyrába z ľudskej plazmy. Medzi štandardné opatrenia na zabránenie infekciám spôsobených použitím liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy patrí výber darcov, kontrola jednotlivých odberov a zdrojov plazmy na špecifické indikátory infekcie a zahrnutie účinných výrobných krokov na inaktiváciu a odstránenie vírusov. Napriek týmto opatreniam sa pri aplikácii liekov pripravených z ľudskej krvi alebo plazmy nedá úplne vylúčiť možnosť prenosu infekcie. Toto sa týka aj neznámych alebo objavovaných vírusov a ďalších patogénov.

Vykonané opatrenia sa považujú za účinné proti obaleným vírusom, ako je napríklad vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), vírus hepatitídy B (HBV) a vírus hepatitídy C (HCV), a neobaleným vírusom, ako napríklad vírus hepatitídy A (HAV) a parvovírus B19.

Existuje upokojujúca klinická skúsenosť v súvislosti s absenciu prenosu hepatitídy A alebo parvovírusu B19 prostredníctvom imunoglobulínov a rovnako tak prevláda názor, že obsah protilátky je významným príspevkom k vírusovej bezpečnosti.

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje menej ako 2,3 mg sodíka na 100 ml, čo zodpovedá 0,12% WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelého.

Deti a dospievajúci

Napriek tomu, že sú dostupné limitované údaje, predpokladá sa, že rovnaké varovania bezpečnostné opatrenia a rizikové faktory platia pre deti a dospievajúcich. Postmarketingové správy podotýkajú, že indikácie s vysokými dávkami IVIg, najmä pri Kawasakiho chorobe, sú spojené so zvýšeným výskytom hemolytickej reakcie v porovnaní s inými indikáciami IVIg u detí.

4.5. Liekové a iné interakcie

Vakcíny so živými oslabenými vírusmi

Podávanie imunoglobulínu môže po dobu minimálne 6 týždňov až maximálne 3 mesiacov znižovať účinnosť vakcín so živými oslabenými vírusmi, ako sú vakcíny proti osýpkam, rubeole, mumpsu a ovčím kiahňam. Po podaní tohto lieku by mali prejsť najmenej 3 mesiace pred očkovaním vakcínami so živými oslabenými vírusmi. V prípade osýpok môže toto zhoršenie pretrvávať až 1 rok. Z tohto dôvodu je potrebné, aby si pacienti dostávajúci vakcínu proti osýpkam dali skontrolovať svoj stav protilátok.

Kľučkové diuretiká

Vyvarujte sa súčasnému užívaniu kľučkových diuretík.

Deti a dospievajúci

Napriek tomu, že sú dostupné limitované údaje, očakáva sa, že rovnaké interakcie sa môžu objaviť u detí a dospievajúcich.

4.6. Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bezpečnosť tohto lieku pri používaní pri ľudskej gravidite nebola zisťovaná pri kontrolovaných klinických skúškach, preto by sa liek mal podávať gravidným ženám a dojčiacim matkám iba so zvýšenou opatrnosťou. Preukázalo sa, že lieky IVIg prestupujú placentou, vo zvýšenej miere hlavne počas tretieho trimestra. Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi nasvedčujú, že by nemali byť očakávané žiadne škodlivé účinky na priebeh gravidity ani na plod a na novorodenca.

Experimentálne štúdie na zvieratách s pomocnou látkou L-prolín nepreukázali žiadny priamy alebo nepriamy toxický vplyv na graviditu, vývoj embrya a plodu.

Dojčenie

Imunoglobulíny sú vylučované do mlieka a môžu prispievať k ochrane novorodenca pred patogénmi, ktoré sa do tela dostávajú cez sliznice.

Fertilita

Klinické skúsenosti s imunoglobulínmi naznačujú, že sa nemajú očakávať žiadne škodlivé účinky na fertilitu.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Privigen má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, napr. závraty (pozri časť 4.8).

Pacienti, ktorí počas liečby zaznamenajú nežiaduce reakcie, majú pred vedením vozidiel a obsluhou strojov čakať, kým nedôjde k úprave.

4.8. Nežiaduce účinky

Zhrnutie bezpečnostného profilu

V niektorých prípadoch sa po intravenóznom podaní ľudského imunoglobulínu, môžu vyskytovať nežiaduce reakcie ako je triaška, bolesti hlavy, závrat, horúčka, vracanie, alergické reakcie, nevoľnosť, artralgia, nízky krvný tlak a mierne bolesti v spodnej časti chrbta.

V zriedkavých prípadoch môžu normálne ľudské imunoglobulíny, spôsobiť náhly pokles krvného tlaku a v ojedinelých prípadoch aj anafylaktický šok, dokonca aj keď pacient pri predchádzajúcom podávaní nepreukázal žiadnu precitlivenosť.

Pri podávaní normálneho ľudského imunoglobulínu, boli pozorované prípady reverzibilnej aseptickej meningitídy a vzácne prípady prechodných kožných reakcií (vrátane kožného lupus erythematosus - frekvencia neznáma).

Reverzibilné hemolytické reakcie boli pozorované u pacientov s krvou skupinou A, B a AB, ktorí dostávali imunologickú liečbu. Zriedka sa môže rozvinúť hemolytická anémia, ktorá vyžaduje transfúziu, po liečbe s vysokými dávkami IVIg (pozri časť 4.4).

Bolo pozorované zvýšenie hladiny kreatinínu v sére a/alebo akútne renálne zlyhanie.

Veľmi zriedkavo: Transfúziou navodené akútne poškodenie pľúc (TRALI) a tromboembolické reakcie ako je infarkt myokardu, mŕtvica, pľúcna embólia a hlboká žilová trombóza.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Bolo uskutočnených sedem klinických štúdií s Privigenom, ktoré zahŕňali pacientov s PID, ITP a s CIDP. Do hlavnej štúdie na PID bolo zaradených 80 pacientov liečených Privigenom. Z nich 72 absolvovalo 12-mesačnú liečbu. Do rozšírenej štúdie na PID bolo zaradených 55 pacientov liečených Privigenom. Ďalšia klinická štúdia zahŕňala 11 pacientov s PID v Japonsku. Dve štúdie na ITP sa uskutočnili na 57 pacientoch. Dve štúdie na CIDP sa uskutočnili na 28 a 207 pacientoch.

Väčšina pozorovaných nežiaducich reakcií (NÚ) v siedmich klinických štúdiách bola slabého až mierneho stupňa závažnosti.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad nežiaducich reakcií pozorovaných v siedmich klinických štúdiách kategorizovaných podľa MedDRA tried orgánových systémov (SOC), preferovaných termínov úrovní (PT) a frekvencie.

Frekvencie boli určené pomocou nasledujúceho pravidla: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000). Frekvencia hlásení o spontánnych post-marketingových nežiaducich reakciách je kategorizovaná ako neznáma.

V každej skupine frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej frekvencie.

^β Frekvencia sa počíta na základe štúdií ukončených pred implementáciou kroku redukcie izoaglutinínu (IAC) imunoafinitnou chromatografiou pri výrobe lieku Privigen. V štúdii o bezpečnosti po uvedení lieku na trh (PASS): „Užívanie privigénu a hemolytická anémia u dospelých a detí a bezpečnostný profil Privigenu u detí s CIDP - observačná kohortná nemocničná štúdia v USA(An Observational Hospital-Based Cohort Study in the US)“, v ktorej sa hodnotili údaje 7 759 pacientov, ktorí dostali Privigen identifikujúcej 4 prípady hemolytickej anémie po IAC oproti 9 439 pacientom, ktorí dostávali Privigen pred IAC identifikujúcej 47 prípadov hemolytickej anémie (východisková hodnota), bolo preukázané 89% štatisticky významné zníženie celkovej miery pravdepodobnej hemolytickej anémie na základe miery incidencie 0,11 upravené pre ne/ambulantné nastavenie, vek, pohlavie, dávku Privigenu a indikáciu pre použitie Privigenu (jednostranná hodnota p < 0,01).

Pravdepodobné prípady hemolytickej anémie boli definované kódom prepustenia z nemocnice podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD) -9 alebo ICD-10 špecifickým pre hemolytickú anémiu.

Možné prípady hemolytickej anémie spočívali v nešpecifikovanej transfúznej reakcii identifikovanej pomocou kódov prepustenia z nemocnice ICD-9 alebo ICD-10 alebo preskúmaním popisov nemocničného poplatku s haptoglobínom, priamym antiglobulínovým testom alebo nepriamym antiglobulínom vykonaným pri liečbe hemolytickej anémie v časovej súvislosti.

Informácie o bezpečnosti s ohľadom na prenosné agens a ďalšie podrobnosti o rizikových faktoroch, pozri časť 4.4.

Deti a dospievajúci

V klinických štúdiách Privigenu s deťmi a dospievajúcimi sa frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií nelíšili medzi deťmi a dospelými. V postmarketingových správach bolo poznamenané, že pomer prípadov hemolýzy k všetkým hláseným prípadom, ktoré sa vyskytli u detí je mierne vyšší než u dospelých. Ďalšie podrobnosti o rizikových faktoroch a monitorovacích odporúčaniach nájdete v časti 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9. Predávkovanie

Predávkovanie môže viesť k preťaženiu tekutinami a hyperviskozite, predovšetkým u rizikových pacientov, vrátane pacientov vo vyššom veku alebo pacientov s poškodením srdca alebo s poruchou funkcie obličiek.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: imunitné séra a imunoglobulíny: imunoglobulíny, normálny ľudský, na vnútrocievne podávanie, kód ATC: J06BA02.

Normálny ľudský imunoglobulín obsahuje hlavne imunoglobulín G (IgG) so širokým spektrom protilátok proti infekčným látkam.

Normálny ľudský imunoglobulín obsahuje protilátky IgG prítomné v normálnej populácii. Spravidla sa pripravuje zo zhromaždenej plazmy z nie menej ako 1000 darcov. Má distribúciu podtried imunoglobulínu G blízku proporcionálnej distribúcii v natívnej ľudskej plazme. Adekvátne dávky tohto lieku môžu obnoviť abnormálne nízke hladiny imunoglobulínu G na normálny rozsah a tým pomáhať proti infekciám.

Mechanizmus účinku pri iných indikáciách ako pri substitučnej liečbe nie je plne vyjasnený, zahŕňa však imunomodulačné účinky.

Bezpečnosť a účinnosť Privigenu bola hodnotená v 7 prospektívnych otvorených, jednoskupinových, multicentrických štúdiách uskutočnených v Európe (štúdie ITP, PID a CIDP), v Japonsku (štúdie PID a CIDP) a v USA (štúdie PID a CIDP).

Ďalšie údaje o bezpečnosti sa zhromaždili v štúdii o bezpečnosti po uvedení lieku na trh (PASS), observačnej multicentrickej štúdii u pacientov s rôznymi imunologickými stavmi, ktorá sa uskutočnila v USA.

PID

Pilotná štúdia PID zahŕňala celkom 80 pacientov vo veku medzi 3 a 69 rokov. 19 detí (vo veku 3 až 11 rokov), 12 dospievajúcich (12 až 16 rokov) a 49 dospelých ktorí boli liečení Privigenom dlhšie ako 12 mesiacov. Bolo podaných 1038 infúzií, z toho 272 (16 pacientom) v 3-týždňovom programe a 766 (64 pacientom) v 4-týždňovom programe. Stredné dávky podané v 3- a 4-týždňovom liečebnom programe boli navzájom takmer rovnaké (428,3 v porovnaní s 440,6 IgG/kg telesnej hmotnosti).

Predĺženie PID štúdie zahŕňalo celkom 55 pacientov vo veku 4 až 81 rokov. 13 detí (3 až 11 rokov), 8 dospievajúcich (12 až 15 rokov) a 34 dospelých ktorí boli liečení Privigenom počas 29 mesiacov. Podalo sa 771 infúzií a stredná podaná dávka bola 492,3 mg IgG/kg telesnej hmotnosti.

ITP

V pilotnej štúdii ITP bolo celkom 57 pacientov vo veku medzi 15 a 69 rokmi liečených 2 infúziami Privigenu spolu bolo podaných 114 infúzií. Plánovaná dávka 1 g/kg telesnej hmotnosti na jednu infúziu sa dôsledne sledovala u všetkých pacientov (stredná hodnota 2000 mg IgG/kg telesnej hmotnosti).

Druhej štúdie ITP sa zúčastnilo 57 pacientov s ITP (základný počet krvných doštičiek ≤ 30 × 10⁹/l) vo veku medzi 18 a 65 rokov, ktorí boli liečení Privigenom v dávke 1 g/kg telesnej hmotnosti. Na 3. deň mohli pacienti dostať druhú dávku 1 g/kg telesnej hmotnosti. U pacientov s počtom krvných doštičiek <50 x 10⁹/l na 3. deň bola táto druhá dávka povinná. Celkovo sa u 42 pacientov (74%) počet krvných doštičiek najmenej raz zvýšil na ≥ 50 x 10⁹/l do 6 dní po prvej infúzii, čo bolo v očakávanom rozsahu. Druhá dávka u pacientov s počtom krvných doštičiek ≥ 50 x 10⁹/l po prvej dávke poskytla relevantný ďalší prínos v zmysle výraznejšieho a dlhšie trvajúceho zvýšenia počtu krvných doštičiek v porovnaní s jednorazovou dávkou. U 30% pacientov, ktorých počet krvných doštičiek po prvej dávke bol <50 x 10⁹/l sa zaznamenala odpoveď doštičiek ≥ 50 x 10⁹/l po povinnom podaní druhej dávky.

CIDP

V prvej štúdii CIDP, prospektívnej multicentrickej otvorenej štúdii (vplyv Privigenu na mobilitu a autonómna štúdia PRIMA) bolo 28 pacientov (13 subjektov, ktorí v minulosti dostali IVIG a 15 subjektov, ktorí nedostali IVIG), ošetrení nasycovacou dávkou Privigenu 2 g/kg telesnej hmotnosti podávanou po dobu 2-5 dní. Následne dostali 6 udržiavacíách dávok 1 g/kg telesnej hmotnosti po dobu 1-2 dní každé 3 tri týždne. V minulosti liečení pacienti prestali dostávať IVIG, kým sa nepotvrdilo zhoršenie pred zahájením liečby Privigenom. Na upravenej 10-bodovej stupnici INCAT (Príčina a liečba zápalovej neuropatie) bolo pozorované klinicky významné zlepšenie minimálne o 1 bod v porovnaní s východiskovou hodnotou v liečbe v 25. týždni u 17 z 28 pacientov. Podiel odpovedí na stupnicu INCAT bol 60,7% (95% interval spoľahlivosti [42,41 -, 76,4]). 9 pacientov odpovedalo po tom, ako im bola podaná úvodná spúšťacia dávka do 4. týždňa, 16 pacientov odpovedalo v 10. týždni.

Svalová sila meraná podľa skóre MRC (Medical Research Council) sa zlepšila u všetkých pacientov o 6,9 bodu (95% interval spoľahlivosti, [4,11; 9,75]), u pacientov v minulosti liečených o 6,1 bodu (95 % interval spoľahlivosti, [2,71; 9,44]) a u neliečených pacientov o 7,7 bodu (95% interval spoľahlivosti, [2,89; 12,44]). Podiel odpovedí v skóre MRC, zvýšeného o minimálne 3 body, bol 84,8 %, čo bolo podobné u pacientov v minulosti liečených (81,5 % [58,95; 100,00]) i neliečených (86,7 % [69,46; 100,00]). U pacientov označených ako INCAT bez odpovede sa svalová sila zlepšila o 5.5 bodu (95 % interval spoľahlivosti, [0,6; 10,2]) v porovnaní s pacientmi INCAT s odpoveďou (7,4 bodu (95 % interval spoľahlivosti, [4,0; 11,7]).

V druhej prospektívnej, multicentrickej, randomizovanej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii (Polyneuropatia a liečba liekom Hizentra, štúdia PATH) bolo 207 pacientov s CIDP liečených Privigenom v predrandomizačnej fáze štúdie. Všetci pacienti, ktorí boli v predliečení s IVIg po dobu najmenej 8 týždňov a so závislosťou od IVIg, ktorá bola potvrdená klinicky zjavným zhoršením počas fázy odňatia IVIg až do 12 týždňov, dostali nasycovaciu dávku Privigenu 2 g/kg telesnej hmotnosti a následne až 4 udržiavacie dávky 1 g/kg telesnej hmotnosti každé 3 týždne po dobu až 13 týždňov.

Po klinickom zhoršení počas odňatia IVIg bolo klinické zlepšenie CIDP primárne definované znížením o ≥ 1 bod pri upravenom skóre INCAT. Ďalším kritériom zlepšenia CIDP bolo zvýšenie skóre R-ODS (Rasch-built Overall Disability Scale) o ≥ 4 body, priemerné zvýšenie sily úchopu ≥ 8 kPa alebo zvýšenie sumárneho skóre MRC o ≥ 3 body. Celkovo zaznamenalo 91% pacientov (188 pacientov) zlepšenie aspoň v jednom z vyššie uvedených kritérií do 13. týždňa.

Podľa upraveného skóre INCAT bola miera odpovede v 13. týždni 72,9% (151/207 pacientov), pričom 149 pacientov odpovedalo už do 10. týždňa. Celkovo 43 z 207 pacientov dosiahlo lepší stav CIDP, čo bolo hodnotené upraveným skóre INCAT v porovnaní s ich stavom CIDP pri vstupe do štúdie.

Priemerné zlepšenie na konci obdobia liečby v porovnaní s referenčnou návštevou bolo 1,4 bodov v štúdii PRIMA (1,8 bodov u pacientov, ktorí boli predliečení s IVIg) a 1,2 bodu v štúdii PATH.

V štúdii PRIMA bolo percento respondentov v celkovom skóre Rady pre lekárske výskumy (Medical Research Council, MRC) (definované ako zvýšenie o ≥ 3 body) 85% (87% v skupine pacientov, ktorí neboli predliečení s IVIg a 82% v skupine pacientov, ktorí v boli predliečení s IVIg) a 57% v PATH. Celková stredná doba do prvej odpovede sumárneho skóre MRC v štúdii PRIMA bola 6 týždňov (6 týždňov v skupine pacientov, ktorí neboli predliečení s IVIg a 3 týždne v skupine pacientov, ktorí boli predliečení s IVIg) a 9,3 týždňov v PATH. Hodnota sumárneho skóre MRC v štúdii PRIMA sa zlepšila o 6,9 bodov (7,7 bodov v skupine pacientov, ktorí neboli predliečení s IVIg a 6,1 bodov v skupine pacientov, ktorí boli predliečení s IVIg) a o 3,6 bodu v štúdii PATH.

Sila úchopu dominantnej ruky sa v štúdii PRIMA zlepšila o 14,1 kPa (17,0 kPa v skupine pacientov, ktorí neboli predliečení s IVIg a 10,8 kPa v skupine pacientov, ktorí boli predliečení s IVIg), zatiaľ čo v PATH došlo k zlepšeniu sily úchopu dominantnej ruky o 12,2 kPa. Pre nedominantnú ruku boli v oboch štúdiách, t.j. PRIMA aj PATH, pozorované podobné výsledky.

Účinnosť a profil bezpečnosti v štúdii PRIMA a PATH u pacientov s CIDP boli celkovo porovnateľné.

Štúdie o bezpečnosti po uvedení lieku na trh (PASS)

V observačnej nemocnočnej štúdii o bezpečnosti po uvedení lieku na trh (PASS) bolo riziko hemolytickej anémie po liečbe Privigenom hodnotené u pacientov s rôznymi imunologickými stavmi od 1. januára 2008 do 30. apríla 2019. Riziko hemolytickej anémie bolo hodnotené pred (východisková hodnota) a po implementácii opatrenia na minimalizáciu rizika zavedením kroku imunoafinitnej chromatografie (IAC) do výrobného procesu Privigenu. Pravdepodobné prípady hemolytickej anémie boli definované kódom prepustenia z nemocnice ICD-9 alebo ICD-10 špecifickým pre hemolytickú anémiu. (Možné prípady hemolytickej anémie spočívali v nešpecifikovanej transfúznej reakcii identifikovanej pomocou prepúšťacích kódov ICD-9 alebo ICD- 10 alebo preskúmaním popisov nemocničného poplatku s haptoglobínom, priamym antiglobulínovým testom alebo nepriamym antiglobulínom vykonaným pri vyšetrení hemolytickej anémie v časovej súvislosti).

Štatisticky významné zníženie miery hemolytickej anémie o 89% (na základe pomeru incidencie 0,11; upravené pre ne/ambulantné nastavenie, vek, pohlavie, dávku Privigenu a indikáciu pre použitie Privigenu; jednostranná p-hodnota <0,01) sa pozorovalo po implementácii postupu IAC v porovnaní s východiskovou hodnotou:

ɸ Vylúčenie darcov ľudskej krvnej plazmy s vysokými titrami anti-A uskutočnené medzi 1. októbrom 2013 a 31. decembrom 2015 ako počiatočné opatrenie na minimalizáciu rizika hemolytickej anémie naznačilo 38% zníženie pravdepodobného výskytu hemolytickej anémie oproti východiskovej hodnote a bolo následne nahradené postupom IAC vo výrobnom procese Privigenu, ako je uvedené vyššie.

£ Medián titrov izoaglutinínu meraný metódou priameho testovania podľa Ph.Eur

α Pravdepodobný prípad hemolytickej anémie: definovaný kódom prepustenia z nemocnice ICD-9 alebo ICD-10 špecifickým pre hemolytickú anémiu a výskyt v časovom intervale od prvej infúzie do 30 dní po poslednej infúzii, ak bola podaná > 1 infúzia Privigenu

& Interval spoľahlivosti

□ Upravené pre: ne/ambulantné nastavenie, vek, pohlavie, dávku Privigenu a indikáciu použitia Privigenu

Zníženie pravdepodobnej incidencie hemolytickej anémie po zavedení IAC oproti východiskovej hodnote bolo zvlášť výrazné u pacientov liečených dávkami Privigenu ≥ 0,75 g/kg TH.

Okrem toho bolo počas celého obdobia štúdie od 1. januára 2008 do 30. apríla 2019 identifikovaných 28 pediatrických pacientov s CIDP vo veku < 18 rokov. U žiadnych pediatrických pacientov s CIDP, ktorým bolo podaných celkovo 486 podaní Privigenu, sa nevyskytla hemolytická anémia, AMS, akútne zlyhanie obličiek, závažná anafylaktická reakcia alebo tromboembolická príhoda. U dvoch pacientov sa vyskytla mierna anafylaktická reakcia, ktorá sa rovnala 0,4% všetkých podaní Privigenu.

Deti a dospievajúci

V štúdii neboli pozorované žiadne rozdiely vo farmakodynamických vlastnostiach a bezpečnostnom profile medzi dospelými a pediatrickými pacientmi.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Normálny ľudský imunoglobulín je po intravenóznom podaní bezprostredne a plne biodisponibilný v obehu príjemcu.

Distribúcia

Relatívne rýchlo sa distribuuje medzi plazmou a mimocievnou tekutinou, rovnováha medzi vnútro- a mimocievnymi kompartmentmi sa dosahuje približne po 3 - 5 dňoch.

Eliminácia

IgG a IgG komplexy sa odbúravajú v bunkách retikuloendotelového systému. Polčas sa môže líšiť u jednotlivých pacientov. Farmakokinetické parametre Privigenu boli stanovené v klinickej štúdii na pacientoch s PID (pozri časť 5.1). Na farmakokinetickom (PK) hodnotení sa zúčastnilo dvadsaťpäť pacientov (vo veku 13 - 69 rokov). Medián polčasu Privigenu v tejto štúdii u pacientov s PID bol 36,6 dňa. Pri rozšírení tejto štúdie, 13 pacientov s PID (vo veku 3 - 65 rokov) sa zúčastnilo PK podštúdie. V tejto štúdii bol medián polčasu Privigenu 31,1 dní (pozri nižšie uvedenú tabuľku).

Farmakokinetické parametre Privigenu u pacientov s PID

Cmax, maximálna koncentrácia v sére; Cmin, dolná (minimálna hladina) koncentrácie v sére; t½, polčas vylučovania

Deti a dospievajúci

V štúdii neboli pozorované žiadne rozdiely vo farmakokinetických vlastnostiach medzi dospelými a pediatrickými pacientmi s PID. Údaje o farmakokinetických vlastnostiach u pediatrických pacientov s CIDP nie sú dostupné.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Imunoglobulíny sú normálnou súčasťou ľudského tela. L-prolín je fyziologická, neesenciálna aminokyselina.

Bezpečnosť Privigenu bola hodnotená vo viacerých predklinických štúdiách, predovšetkým vo vzťahu k pomocnej látke L-prolínu. Niektoré publikované štúdie venované hyperprolinémii preukázali, že dlhodobé podávanie L-prolínu vo vysokých dávkach zanecháva vplyv na rozvoj mozgu u veľmi mladých potkanov. Avšak v štúdiách, kde bolo dávkovanie vyberané tak, aby odzrkadľovalo klinické indikácie Privigenu, neboli pozorované žiadne vplyvy na rozvoj mozgu. Predklinické údaje získané na základe štúdií farmakologickej bezpečnosti a toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

L-prolín,
voda na injekcie.
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)
hydroxid sodný (na úpravu pH)

6.2. Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi, riedidlami alebo rozpúšťadlami okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3. Čas použiteľnosti

3 roky

Stabilita po prvom otvorení:

Po prepichnutí injekčnej liekovky sa jej obsah musí použiť bezodkladne. Roztok neobsahuje žiadnu konzervačnú látku, preto je potrebné podať infúziu Privigenu okamžite.

Stabilita po zriedení:

Ak je produkt zriedený na nižšie koncentrácie (pozri časť 6.6), po zriedení sa odporúča okamžité použitie. Stabilita pri použití pripraveného Privigenu po zriedení 5% roztokom glukózy na konečnú koncentráciu 50 mg/ml (5%) bola preukázaná počas 10 dní pri 30 °C; avšak mikrobiálne znečistenie nebolo predmetom skúmania.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Neuchovávajte v mrazničke.

Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom a vnútornom obale na ochranu pred svetlom. Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku a po zriedení, pozri časť 6.3.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

25 ml roztoku v jednej injekčnej liekovke (fľaštička typu I) so zátkou (elastomérovou) a viečkom (hliníkový krimpový uzáver), a s odklápacím kotúčom (plast), etiketa s integrovaným vešiakom.

50 alebo 100 ml roztoku v jednej injekčnej liekovke (fľaštička typu I alebo II) so zátkou (elastomérovou) a viečkom (hliníkový krimpový uzáver), a s odklápacím kotúčom (plast), etiketa s integrovaným vešiakom.

200 alebo 400 ml roztoku v jednej injekčnej liekovke (fľaštička typu II) so zátkou (elastomérovou) a viečkom (hliníkový krimpový uzáver), a s odklápacím kotúčom (plast), etiketa s integrovaným vešiakom.

Veľkosť balení

1 injekčná liekovka (2,5 g/ 25 ml, 5 g/50 ml, 10 g/100 ml, 20 g/200 ml alebo 40 g/400 ml), 3 injekčné liekovky (10 g/100 ml alebo 20 g/200 ml).

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Privigen sa dodáva ako roztok pripravený na použitie v injekčných liekovkách určených na jedno použitie. Liek musí byť pred použitím zohriaty na izbovú teplotu (25°C). Na podávanie Privigenu sa musí používať ventilovaná infúzna hadička. Povolené je preplachovať infúzne hadičky s fyziologickým roztokom alebo s 5% roztokom glukózy. Zátku prepichujte vždy v jej strede, v rámci označenej plochy.

Roztok musí byť číry alebo mierne opaleskujúci a bezfarebný alebo svetložltý. Nepoužívajte roztoky, ktoré sú zakalené alebo obsahujú pevné častice.

Ak je žiaduce riedenie, mal by sa použiť 5 % roztok glukózy. Na získanie roztoku imunoglobulínu 50 mg/ml (5 %) sa roztok Privigenu 100 mg/ml (10 %) zriedi rovnakým objemom 5 % roztoku glukózy. Počas riedenia Privigenu sa musí striktne dodržiavať aseptický postup.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

CSL Behring GmbH

Emil-von-Behring-Strasse 76

D-35041 Marburg

Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

EU/1/08/446/001
EU/1/08/446/002
EU/1/08/446/003
EU/1/08/446/004
EU/1/08/446/005
EU/1/08/446/006
EU/1/08/446/007

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. apríl 2008

Dátum prvého predĺženia registrácie: 28. november 2017

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

Posledná zmena: 15/06/2023