Furosemid Kabi 20 mg/2 ml sol ijf 5x2 ml/20 mg (amp.skl.)

PRÍLOHA Č.2 K ROZHODNUTIU O REGISTRÁCII LIEKU, EV. Č.: 2106/7137

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Furosemid Kabi 20 mg/2 ml, injekčný roztok


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá ampulka s objemom 2 ml obsahuje 20 mg furosemidu, čo zodpovedá 10 mg furosemidu na ml.

Pomocné látky 7,4 mg sodíka na ampulku (3,7 mg na ml).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Číry, bezfarebný až takmer bezfarebný roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

- edémy a/alebo ascites podmienené chorobami srdca alebo pečene
- edémy podmienené chorobami obličiek (pri nefrotickom syndróme je liečba primárne zameraná na základné ochorenie)
- pľúcny edém (napr pri akútnom zlyhaní srdca)
- hypertenzná kríza (okrem ďalších terapeutických zásahov).

Parenterálne podanie furosemidu je indikované v prípadoch, kde sa vyžaduje okamžitá a účinná diuréza a kde perorálne podanie nie je možné alebo nie je účinné.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Všeobecne:
Vždy má byť použitá najnižšia dávka, pri ktorej je dosiahnutý požadovaný účinok.
Trvanie liečby má byť určené lekárom a má byť primerané typu a závažnosti ochorenia.

Parenterálne podanie furosemidu je indikované v prípadoch, keď perorálne podanie nie je možné alebo
nie je účinné (napríklad v prípadoch zníženej absorpcie z tráviacej sústavy), alebo keď sa požaduje rýchly účinok. V prípadoch, keď sa používa parenterálne podanie, odporúča sa prechod na perorálne podávanie hneď, ako je to možné.

Na dosiahnutie optimálnej účinnosti a potlačenie kontraregulácie sa vo všeobecnosti uprednostňuje kontinuálna infúzia furosemidu pred opakovanými bolusovými injekciami.

Ak nie je uskutočniteľná kontinuálna infúzia furosemidu pre následnú liečbu po jednej alebo viacerých akútnych bolusových dávkach, uprednostňuje sa sa následný režim s nízkymi dávkami podávanými v krátkych intervaloch (približne 4 hodiny) pred režimom s vysokými bolusovými dávkami v dlhších intervaloch.

Intravenózne podanie furosemidu musí byť pomalé; nesmie sa prekročiť rýchlosť 4 mg za minútu a nikdy sa nesmie podávať spolu s inými liekmi tou istou striekačkou.

Intramuskulárne podanie sa musí obmedziť na výnimočné prípady, keď nie je možné perorálne ani intravenózne podanie. Treba zdôrazniť, že intramuskulárna injekcia nie je vhodná na liečbu akútnych stavov, ako pľúcny edém.

Ak lekár neurčí inak, odporúčaná počiatočná dávka pre dospelých a mladistvých starších ako 15 rokov je od 20 do 40 mg (1 alebo 2 ampulky) intravenóznym (alebo vo výnimočných prípadoch intramuskulárnym) podaním; maximálna dávka kolíše v závislosti od individuálnej odpovede. Ak sú potrebné vyššie dávky, majú byť zvyšované po 20 mg prírastkoch a nemajú byť podávané častejšie ako každé dve hodiny.

Maximálna odporúčaná denná dávka furosemidu u dospelých je 1500 mg.

Úbytok hmotnosti vyvolaný zvýšenou diurézou nesmie prekročiť 1 kg/deň.

Deti a mladiství (do 18 rokov):

Intravenózne podávanie furosemidu deťom a mladistvým mladším ako 15 rokov sa odporúča len vo výnimočných prípadoch.

Dávkovanie sa prispôsobuje telesnej hmotnosti a odporúčaná dávka sa pohybuje od 0,5 do 1 mg/kg telesnej hmotnosti za deň až po maximálnu celkovú dennú dávku 20 mg.

Porucha obličiek:
U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (sérový kreatinín > 5 mg/dl) sa odporúča neprekročiť rýchlosť infúzie 2,5 mg za minútu.

Starší:
Odporúčaná počiatočná dávka je 20 mg/deň, ktorá sa postupne zvyšuje až do dosiahnutia požadovanej odpovede.

Odporúčané dávkovanie v špeciálnych prípadoch

U dospelých sa dávka odvodzuje od nasledovných stavov:

Edém súvisiaci s chronickým a akútnym kongestívnym zlyhaním srdca
Odporúčaná úvodná dávka je 20 až 40 mg denne. Táto dávka sa môže prispôsobiť podľa odpovede pacienta, ak je to nevyhnutné. Dávka sa má podávať v dvoch alebo troch individuálnych dávkach za deň pri chronickom kongestívnom zlyhaní srdca a ako bolus pri akútnom kongestívnom zlyhaní srdca.

Edém súvisiaci s ochorením obličiek
Odporúčaná úvodná dávka je 20 až 40 mg denne. Táto dávka sa môže prispôsobiť podľa odpovede, ak je to nevyhnutné. Celková denná dávka môže byť podaná jednorázovo alebo vo viacerých dávkach počas dňa.

Ak toto nevedie k optimálnemu vzostupu vylučovania tekutín, furosemid sa musí podať v kontinuálnej intravenóznej infúzii s počiatočnou rýchlosťou od 50 až 100 mg za hodinu.

Pred zahájením podávania furosemidu musí byť upravená hypovolémia, hypotenzia a acidobázická a elektrolytová nerovnováha.
U dialyzovaných pacientov obvyklá udržiavacia dávka kolíše od 250 mg do 1500 mg denne

U pacientov s nefrotickým syndrómom musí byť dávkovanie stanovené s opatrnosťou, kvôli riziku vyššej incidencie nežiaducich udalostí.

Hypertenzná kríza (okrem iných terapeutických opatrení)

Odporúčaná úvodná dávka pri hypertenznej kríze je 20 až 40 mg podaná ako bolus intravenóznou injekciou. Táto dávka môže byť prispôsobená odpovedi, ak je to nevyhnutné.

Edém súvisiaci s ochorením pečene
Ak je intravenózna liečba nevyhnutne potrebná, úvodná dávka sa má pohybovať od 20 do 40 mg. Táto dávka sa má prispôsobiť odpovedi, ak je to nevyhnutné. Celková denná dávka sa môže podávať jednorázovo alebo vo viacerých dávkach.

Furosemid sa môže použiť v kombinácii s antagonistami aldosterónu v prípadoch, keď tieto látky nie sú v monoterapii účinné. Aby sa zabránilo komplikáciam, ako sú ortostatická neznášanlivosť alebo acidobázická a elektrolytická nerovnováha alebo hepatálna encefalopatia, sa musí dávka starostlivo upraviť tak, aby sa dosiahol postupný úbytok tekutín.
Táto dávka môže spôsobiť u dospelých denný úbytok telesnej hmotnosti približne o 0,5 kg.

Pľúcny edém (pri akútnom zlyhaní srdca):
Úvodná dávka, ktorá sa podáva intravenóznou injekciou,je 40 mg furosemidu. Ak to stav pacienta vyžaduje, po 30-60 minútach sa podáva ďalšia injekcia s 20 až 40 mg furosemidu.

Furosemid sa má používať popri iných terapeutických opatreniach.

Inštrukcie na zriedenie produktu pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok lieku Furosemid Kabi.

Pacienti so zlyhaním obličiek s oligoanúriou, nereagujúcou na furosemid.

Zlyhanie obličiek ako následok otravy nefrotoxickými alebo hepatotoxickými látkami.

Pacienti v prekomatóznom alebo komatóznom stave spojenom s hepatálnou encefalopatiou.

Pacienti s ťažkou hypokalémiou, ťažkou hyponatrémiou, hypovolémiou s alebo bez hypotenzie alebo dehydratácie.

Pacienti s precitlivenosťou na sulfónamidy (napr. sulfonylurea alebo antibiotiká zo sulfonamidovej skupiny).

Furosemid je kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.6).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Starostlivé monitorovanie sa požaduje v nasledovných prípadoch:
- Pacienti s čiastočnou obštrukciou výtoku moču (napr. pacienti s hypertrofiou prostaty). Výtok moču musí byť zabezpečený.
- Pacienti s hypotenziou alebo so zvýšeným rizikom poklesu krvného tlaku (pacienti so stenózou koronárnej alebo mozgovej artérie).
- Pacienti s manifestným alebo latentným diabetes mellitus alebo nestálosťou glykémie (pravidelný monitoring hladín krvnej glukózy je nevyhnutný).
- Pacienti s dnou a hyperurikémiou (pravidelný monitoring hladín kyseliny močovej v sére je nevyhnutný).
- Pacienti s ochorením pečene hepatorenálnym syndrómom (poškodenie obličiek pridružené k závažnému ochoreniu pečene).
- Hypoproteinémia (v spojení s nefrotickým syndrómom, účinok furosemidu môže byť znížený a jeho ototoxicita zvýšená).
- Spoločné podávanie so soľami lítia (vyžaduje sa monitoring litémie, pozri časť 4.5).
- Akútna porfýria (používanie diuretík u akútnej porfýrie sa považuje za neisté a má sa vykonávať s opatrnosťou).
Vyžaduje sa opatrná titrácia dávky.
- Zmeny hladín elektrolytov (napr. hypokalémia, hyponatrémia).
- Zmeny množstva tekutín, dehydratácia, zníženie objemu krvi s cirkulačným kolapsom a možnosťou trombózy a embolizácie, zvlášť u starších, pri nadmernom používaní;
- Ototoxicita (ak sa podáva rýchlejšie ako 4 mg/ml), iné ototoxické zlúčeniny podávané súčasne môžu zvýšiť riziko, pozri časť 4.5.
- Podávanie vysokých dávok
- Podávanie pri progresívnom a ťažkom ochorení obličiek.
- Podávanie so sorbitolom. Súčasné podávanie obidvoch substancií môže viesť k zvýšenej dehydratácii (sorbitol môže zapríčiniť ďalšie straty tekutín vyvolaním hnačky).
- Podávanie pri Lupus erythematosus .
- Liečba, ktorá predlžuje QT interval.
- Nedonosené deti (možný vývin nefrokalcinózy/nefrolitiázy; musia byť monitorované renálne funkcie a uskutočnená renálna ultrasonografia). U nedonosených detí so syndrómom dychovej tiesne môže diuretická liečba furosemidom v priebehu prvých týždňov života zvýšiť riziko perzistencie ductus arteriosus Botalli.

Počas terapie furosemidom sa vo všeobecnosti odporúča pravidelné monitorovanie sérových hladín sodíka, draslíka a kreatinínu; zvlášť starostlivé monitorovanie sa vyžaduje u pacientov s vysokým rizikom vzniku elektrolytovej nerovnováhy alebo v prípadoch signifikantnej ďalšej straty tekutín (napr. v dôsledku vracania alebo hnačky).
Hypovolémia alebo dehydratácia musí byť upravená rovnako, ako každá významná elektrolytová alebo acidobázická nerovnováha.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na ampulku, t.j v zásade „bez sodíka“.
Fotosenzitivita: Prípady fotosenzitívnych reakcií boli hlásené pri tiazidových diuretikách (pozri časť 4.8). Ak sa fotosenzitívna reakcia vyskytne počas liečby, odporúča sa zastaviť liečbu. Ak sa považuje opätovné podanie za nevyhnutné, odporúča sa chrániť exponované oblasti pred slnečným alebo umelým ultrafialovým žiarením.

Športovci:
Pozornosť športovcov sa má upriamiť na skutočnosť, že tento liek obsahuje liečivo, ktoré môže vyvolať pozitívnu reakciu na dopingový test.


4.5 Liekové a iné interakcie

Neodporúčané kombinácie
Lítium
Hladiny vylúčeného lítia môžu byť znížené pôsobením furosemidu, čo má za následok zvýšený kardiotoxický účinok a toxicitu lítia. Preto sa táto kombinácia neodporúča (pozri časť 4.4). Ak sa považuje táto kombinácia za nevyhnutnú, hladiny lítia sa musia starostlivo monitorovať a dávkovanie lítia treba upraviť.

Kombinácie vyžadujúce opatrnosť pri používaní

Karbamazepín a aminoglutetimid
Súčasné podávanie karbamazepínu alebo aminoglutetimidinu môže zvýšiť riziko hyponatrémie.

Chloralhydrát
Intravenózne podanie furosemidu v časovom úseku 24 hodín pred podaním chloralhydrátu môže v zriedkavých prípadoch spôsobiť začervenanie, nadmerné potenie, úzkosť, nauzeu, vzostup krvného tlaku a tachykardiu. Z toho dôvodu sa neodporúča súčasné podanie furosemidu a chloralhydrátu.

Iné antihypertenzíva
Účinok niektorých iných antihypertenzív (diuretík a iných liekov, ktoré znižujú krvný tlak) môže byť zosilnený pri súčasnom podávaní furosemidu.

Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACE) a antagonistov receptora angiotenzínu II (ARA)
Hypotenzívne účinky a/alebo účinky na obličky sú v jednotlivých prípadoch zosilnené hypovolémiou; zníženie alebo prerušenie liečby furosemidom sa odporúča počas troch dní predošlého podávania, alebo alternatívne treba zvážiť súčasné podávanie nízkych dávok angiotenzín-konvertujúceho enzýmu.

Pacienti užívajúci diuretiká môžu trpieť zvýraznením hypotenzie a poškodením obličkových funkcií; poškodenie obličiek sa môže vyskytnúť tiež počas prvého súčasného podania alebo počas prvého podávania vysokých dávok ACE alebo antagonistov receptora angiotenzín II.

Tiazidy
Synergický účinok diuretík je výsledkom interakcie furosemidu a tiazidov.

Antidiabetiká
Môže sa vyskytnúť zníženie glukózovej tolerancie, nakoľko furosemid môže znížiť pôsobenie týchto liekov.

Metformín
Hladiny metformínu v krvi sa môžu zvýšiť pôsobením furosemidu. Naopak, metformín môže znížiť koncentráciu furosemidu. V prípade funkčnej renálnej insuficiencie je riziko spojené so zvýšeným výskytom laktátovej acidózy.

Cholestyramín a kolestipol
Tieto liečivá môžu znížiť biologickú dostupnosť furosemidu.

Kardioglykozidy (napr. digoxín)
Zníženie hladín draslíka môže zvýšiť toxicitu digitalisu; preto sa majú monitorovať hladiny draslíka.
Niektoré poruchy elektrolytov môžu zvýšiť toxicitu určitých súbežne podávaných liekov, ktoré môžu spôsobiť prolongáciu QT intervalu.

Fibráty
Hladiny furosemidu a derivátov kyseliny fibrovej (napríklad klofibrátu a fenofibrátu) v krvi sa môžu počas súčasného podávania zvýšiť (zvlášť v prípade hypoalbuminémie). Vzostup jeho účinku/toxicity
treba monitorovať.

Nesteroidné antiflogistiká a vysoké dávky salicylátov
Nesteroidné antiflogistiká (vrátane koxibov) môžu indukovať akútne renálne zlyhanie v prípade preexistujúcej hypovolémie a znížiť diuretický, natriuretický a antihypertenzívny účinok furosemidu. Keď sa furosemid podáva s vysokými dávkami salicylátov, predispozícia na salicylovú toxicitu môže byť zvýšená v dôsledku redukovanej renálnej exkrécie alebo modifikovaných renálnych funkcií.

Ototoxické lieky (napr. aminoglykozidy, cisplatina)
Furosemid môže zosilniť ototoxicitu určitých liekov, napr. cisplatiny alebo aminoglykozidových antibiotík, ako je kanamycín, gentamicín a tobramicín, zvlášť u pacientov s poškodením obličiek. Nakoľko toto môže viesť k nezvratnému poškodeniu, môžu byť tieto lieky užívané s furosemidom len zo závažných medicínskych dôvodov.

Nefrotoxické lieky (napr. polymyxíny, aminoglykozidy, organoplatiny, imunosupresíva, jódované kontrastné médiá, foskarnet, pentamidín)
Furosemid môže zosilniť nefrotické účinky nefrotických liekov (napr. určitých antibiotík ako cefaloridín, cefaloxín, polymyxíny a aminoglykozidy.

Antibiotiká ako cefalosporíny – poškodenie funkcie obličiek sa môže vyvinúť u pacientov, ktorí dostávajú liečbu furosemidom a vysoké dávky určitých cefalosporínov.

Existuje riziko cytotoxických účinkov v prípade, keď cisplatina a furosemid sa podávajú súčasne. Okrem toho, nefrotoxicita cisplatiny môže byť zvýšená, ak sa furosemid nepodáva v nízkych dávkach (napr. 40 mg u pacientov s normálnou renálnou funkciou) a pri pozitívnej rovnováhe tekutín, keď sa používa na dosiahnutie forsírovanej diurézy počas liečby cisplatinou.

Lieky, ktoré podliehajú významnej tubulárnej sekrécii
Probenecid, metotrexát a ďalšie lieky, ktoré rovnako ako furosemid, podliehajú signifikantnej tubulárbej sekrécii, môžu znížiť účinok furosemidu.

Periférne adrenergické inhibítory
Účinky týchto látok môžu byť zosilnené pri súčasnom podávaní furosemidu.

Fenobarbital a fenytoín
Po súčasnom podaní týchto liekov môže dôjsť k oslabeniu účinku furosemidu.

Sukcinylcholín
Účinok sukcinylcholínu môže byť zosilnený furosemidom.

Sukralfát
Medzi perorálnym podaním furosemidu a sukralfátu nesmie byť menší ako dvojhodinový odstup, pretože sukralfát znižuje vstrebávanie furosemidu z čreva a tak znižuje jeho účinok.

Tubokurarín a kurarínové deriváty
Svalovo-relaxačný účinok týchto liečiv môže byť pôsobením furosemiu znížený.

Glukokortikoidy, karbenoxolón, laxatíva
Súčasné podávanie furosemidu s glukokortikoidmi, karbenoxolónom alebo laxatívami môže zvýšiť straty draslíka. Sladké drievko má taký istý účinok ako karbenoxolón. V súvislosti s glukokortikoidmi treba zvážiť hypokalémiu a jej zhoršenie pri predávkovaní laxatívami. Nakoľko toto môže viesť k nezvratnému zničeniu sluchu, táto kombinácia sa má použiť len zo závažných medicínskych dôvodov.
Hladiny draslíka treba monitorovať.

Teofilín
Účinky teofilínu a myorelaxancií kurarového typu môžu byť zosilnené.

Chinolón
Hypokalémia v dôsledku kombinácie s chinolónmi môže zapríčiniť predĺženie QT intervalu.

Presorické amíny (napr. epinefrín, norepinefrín)
Súčasné používanie s furosemidom môže oslabiť účinky presorických amínov.

Iné interakcie
Súčasné používanie ciklosporínu a furosemidu je spojené so zvýšeným rizikom dnavej artritídy. Hypokalémia indukovaná furosemidom zvyšuje toxicitu niektorých súčasne podávaných liekov, ktoré indukujú vznik torsade de pointes (antiarytmiká triedy Ia a antiarytmiká triedy III, ako amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid). Odporúča sa monitorovanie plazmatických hladín draslíka a EKG.


4.6 Gravidita a laktácia

Pretože furosemid prechádza placentou, smie sa používať počas tehotenstva len krátkodobo a len v nevyhnutných indikáciách.

Diuretiká nie sú vhodné pre bežnú terapiu hypertenzie a edému počas tehotenstva, pretože poškodzujú placentárnu perfúziu a následne rast plodu.

Liečba počas tehotenstva vyžaduje monitoring elektrolytov, hematokritu a rastu plodu.

V pokusoch na zvieratách sa zistila reproduktívna toxicita (pozri časť 5.3).

Furosemid dosahuje 100 % materskej sérovej koncentrácie v krvi plodu. Doteraz neboli hlásené údaje o malformáciách u ľudí, ktoré by mohli byť spojené s užívaním furosemidu. Je len málo skúseností na to, aby bolo možné urobiť uzáver o potenciálnom škodlivom účinku na embryo/plod.

Ak sa používa počas gravidity, furosemid môže vyvolať u plodu predispozíciu na hyperkalciúriu, nefrokalcinózu a sekundárnu hyperparatyreózu. U plodu môže byť tiež stimulovaná produkcia moču v maternici.

Furosemid prechádza do materského mlieka a potláča laktáciu. V takých prípadoch je dojčenie kontraindikované (pozri časť 4.3).


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pacienti reagujú na furosemid individuálne a spôsobením poklesu krvného tlaku furosemid môže znížiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto riziko je vyššie na začiatku liečby, pri zmenách terapie a pri požití alkoholu.


4.8 Nežiaduce účinky

Ohodnotenie nepriaznivých reakcií je založené na nasledovnom definovaní frekvencie:
Veľmi časté (?1/10)
Časté (?1/100 až<1/10)
Menej časté (?1/1000 až <1/100)
Zriedkavé (?1/10000 až <1/1000)
Veľmi zriedkavé (<10000); neznáme (nemôžu byť určené z dostupných údajov).

Tak ako pri iných diuretikách, môžu sa vyskytnúť určité nežiaduce účinky, ako:

Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zriedkavé: počas liečby furosemidom sa môžu zvýšiť hladiny sérového cholesterolu a triglyceridov.

Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti
Predovšetkým v počiatočnom štádiu liečby a u starších pacientov môže veľmi intenzívna diuréza spôsobiť zníženie krvného tlaku, ktoré, keď je výrazné, môže spôsobiť symptómy ako sú ortostatická hypotenzia, akútna hypotenzia, pocit tlaku v hlave, závrat, cirkulačný kolaps, tromboflebitída alebo náhle úmrtie (pri i.m. alebo i.v. podaní).

Poruchy nervového systému
Zriedkavé: parestézia, vertigo, závrat, spavosť, zmätenosť, pocit tlaku v hlave.

Ochorenia oka
Zriedkavé: rozmazané videnie, poruchy videnia s príznakmi hypovolémie, ktorá vo vážnych prípadoch môže viesť k dehydratácii.

Ochorenia ucha a labyrintu
Zriedkavé: dyzakúzia a/alebo syrigmus (tinnitus aurium) spôsobené furosemidom sú zriedkavé a obvykle prechodné; incidencia je vyššia pri rýchlom intravenóznom podaní, zvlášť u pacientov so zlyhaním obličiek alebo hypoproteinémiou (napr. pri nefrotickom syndróme). Môže sa vyskytnúť tinnitus (prechodne).

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu
Zriedkavé: nauzea, vracanie a hnačka, anorexia, žalúdočné ťažkosti, zápcha, sucho v ústach.
Veľmi zriedkavé: akútna pankreatitída.

Poruchy obličiek a močovej sústavy
Diuretiká môžu exacerbovať alebo odhaliť príznaky akútnej retencie moču (poruchy vyprázdňovania močového mechúra, hyperplázia prostaty alebo zúženie močovej rúry), vaskulitídu, glykozúriu, prechodný vzostup hladiny kreatinínu a močoviny v krvi.
Zriedkavé: intersticiálna nefritída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: pruritus, dermálne a mukotické reakcie (napr. bulózny exantém, vyrážka, urticária, purpura, erythema multiforme, exfoliatívna dermatitída, fotosenzitivita).
Zriedkavé: vaskulitída, exacerbácia alebo aktivácia lupus erythematosus.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Zriedkavé: svalové kŕče nôh, asténia. Furosemid môže znížiť hladinu kalcia v sére (vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže objaviť), chronická artritída.

Poruchy endokrinného systému
Pri liečbe furosemidom sa môže znížiť glukózová tolerancia. U pacientov s diabetes mellitus to môže viesť k zhoršeniu metabolickej kontroly; latentný diabetes mellitus sa môže manifestovať.

Poruchy metabolizmu a výživy
Najmä po prolongovanej terapii alebo pri podávaní vysokých dávok môže byť narušená elektrolytová a vodná rovnováha (hypokalémia, hyponatrémia a metabolická alkalóza). Je preto indikovaný pravidelný monitoring sérových elektrolytov (najmä draslíka, sodíka a kalcia). Môže sa vyskytnúť deplécia draslíka, zvlášť pri diéte s nedostatkom draslíka. Obzvlášť keď prívod draslíka je súčasne znížený a/alebo extrarenálne straty draslíka sú zvýšené (napr. pri vracaní alebo dlhodobej hnačke), môže sa vyskytnúť hypokalémia ako výsledok zvýšených renálnych strát draslíka. Toto sa manifestuje v podobe neuromuskulárnych (myasténia, paraestézia, parézy), intestinálnych (vracanie, zápcha, meteorizmus), renálnych (polyúria, polydipsia) a kardiálnych (poruchy vedenia a rytmu) príznakov. Ťažké straty draslíka môžu viesť k paralytickému ileu alebo poruchám vedomia, v extrémnych prípadoch s kómou. Okrem toho u základných ochorení (napr. cirhóza alebo zlyhanie srdca), súčasná liečba (pozri časť 4.5) a výživa môžu spôsobiť predispozíciu k draslíkovej deficiencii. V takých prípadoch je potrebný adekvátny monitoring, ako aj substitučná terapia.

Ako výsledok zvýšených renálnych strát sodíka sa môže vyskytnúť hyponatrémia s príslušnými symptómami, najmä ak je obmedzený prísun chloridu sodného. K často pozorovaným symptómom deficiencie sodíka patrí apatia, svalový kŕč v lýtku, nechutenstvo, asténia, somnolencia, vracanie a zmätenosť.

Zvýšené renálne straty vápnika môžu viesť k hypokalcémii, ktorá môže v zriedkavých prípadoch vyvolať tetániu.

U pacientov so zvýšenými renálnymi stratami horčíka boli v zriedkavých prípadoch pozorované tetánia a srdcová arytmia ako následok hypomagneziémie.

U niektorých pacientov sa môžu objaviť zvýšené hladiny kyseliny močovej a môžu sa vyskytnúť záchvaty dny.

Môže sa vyvinúť metabolická alkalóza alebo preexistujúca metabolická alkalóza (napr. u dekompenzovanej hepatickej cirhózy) sa môže pôsobením furosemidu zhoršiť.

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania
Zriedkavé: febrilné stavy; po i. m. injekcii sa môžu objaviť lokálne reakcie, ako je bolesť.

Ochorenia v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
U predčasne narodených detí liečených furosemidom sa môže vyvinúť nefrolitiáza a/alebo nefrokalcinóza v dôsledku kalciových depozitov v renálnom tkanive.

U predčasne narodených detí so syndrómom dychovej tiesne môže diuretická terapia furosemidom v prvých týždňoch života zvýšiť riziko vzniku perzistencie ductus arteriosus Botalli.

Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: ťažké anafylaktické a anafylaktoidné reakcie ako je anafylaktický šok (o liečbe pozri časť 4.9).

Ochorenia pečene a žlčových ciest
Intrahepatická cholestáza, cholestatická žltačka, hepatálna ischémia, vzostup hepatálnych transamináz.


4.9 Predávkovanie

Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania závisí v prvom rade od miery a následkov strát elektrolytov a tekutín, (napr. hypovolémia, dehydratácia, hemokoncentrácia, srdcová dysrytmia – vrátane AV blokády a fibrilácie komôr) ktoré sú dôsledkom nadmernej diurézy.

a) Symptómy
Symptómy týchto porúch zahŕňajú: delirantný stav, ťažkú hypotenziu (postupujúcu k šoku), akútne renálne zlyhanie, trombózu, chabú paralýzu, apatiu a zmätenosť.

b) Liečba
- Pri prvých príznakoch šoku (hypotenzia, potenie, nauzea, cyanóza) treba ihneď prerušiť injekčné podávanie, uložiť pacienta dole hlavou a zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest.
- Náhrada tekutín a úprava elektrolytovej nerovnováhy; monitorovanie metabolických funkcií a udržanie odtoku moču.
- Liečba v prípade anafylaktického šoku: rozriediť 1 ml v pomere 1:1000 roztoku adrenalínu v 10 ml a pomaly vstreknúť 1 ml roztoku (zodpovedá 0,1 mg adrenalínu), kontrolovať pulz a tlak a monitorovať prípadnú arytmiu. Ak je to nevyhnutné, podanie adrenalínu sa môže opakovať. Následne vstreknúť intravenózne glukokortikoidy (napr. 250 mg metylprednisolonu), opakovane, ak je to nevyhnutné.

Prispôsobiť vyššie uvedené dávky deťom, podľa telesnej hmotnosti.
Upraviť hypovolémiu dostupnými prostriedkami a dopĺňať umelou ventiláciou, kyslíkom a v prípade anafylaktického šoku antihistaminikami.

Nie je známe špecifické antidotum k furosemidu. Ak vznikne predávkovanie počas parenterálnej liečby, liečba v podstate pozostáva zo sledovania a podpornej terapie.
Hemodialýza neurýchľuje vylučovanie furosemidu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Diuretiká s vysokým účinkom
ATC kód: C03C A01

Furosemid Kabi je silné diuretikum s rýchlym účinkom. Z farmakologického hľadiska furosemid inhibuje ko-transportný systém (reabsorpciu) nasledovných elektrolytov Na +, K+ a 2Cl- , ktorý je lokalizovaný na membráne luminálnej bunky v ascendentnom ramienku Henleho kľučky. V dôsledku toho účinnosť furosemidu závisí od prieniku lieku do lúmenu tubulu prostredníctvom aniónového transportného mechanizmu. Diuretický účinok vyplýva z inhibície reabsorpcie chloridu sodného v tomto úseku Henleho kľučky. Následkom toho frakcia vylúčeného sodíka môže vzrásť na 35 % glomerulárnej filtrácie sodíka. Sekundárne účinky zvýšenej eliminácie sodíka sú: zvýšenie vylučovania moču a zvýšenie sekrécie draslíka v distálnom tubule. Vylučovanie vápnikových a horčíkových solí je tiež zvýšené.

Furosemid ihhibuje spätný mechanizmus v macula densa. Furosemid spôsobuje od dávky závislú stimuláciu systému renín-angiotenzín-aldosterón.

V prípade zlyhania srdca furosemid vyvoláva akútne zníženie predzáťaže srdca (dilatáciou venózneho kapacitného riečiska). Zdá sa, že tento skorý účinok na cievy je sprostredkovaný prostaglandínmi a predpokladá primeranú funkciu obličiek s aktiváciou systému renín-angiotenzín a neporušenú syntézu prostaglandínov. Kvôli svojmu natriuretickému účinku furosemid znižuje reaktivitu ciev na katecholamíny, ktorá je zvýšená u pacientov s hypertenziou.

Antihypertenzitívny účinok furosemidu sa prisudzuje zvýšeniu vylučovania sodíka, zníženiu objemu krvi a odpovedi hladkej svaloviny ciev na vazokonstrikčné podnety.

Farmakodynamické charakteristiky

Diuretický účinok furosemidu sa vytvára po 15 minútach od intravenózneho podania a po 1 hodine od perorálneho podania.

Od dávky závislý vzostup diurézy a nátriurézy bol zistený u zdravých jedincov, ktorým sa podával furosemid (dávky medzi 10 a 100 mg). Trvanie účinku u zdravých jedincov po intravenóznom podaní 20 mg dávky furosemidu je približne 3 hodiny a 3 až 6 hodín po perorálnom podaní 40 mg dávky.

U chorých pacientov vzťah medzi tubulárnou koncentráciou voľného furosemidu a viazaného furosemidu (určený rýchlosťou vylučovania moču) a jeho nátriuretickým účinkom je graficky znázornený krivkou v tvare „s“, s minimálnou rýchlosťou účinného vylučovania približne 10 mikrogramov za minútu. V dôsledku toho je kontinuálna infúzia furosemidu účinnejšia ako opakované bolusové injekcie. Nad určitú dávku podanú vo forme bolusu účinky lieku už významne nevzrastajú. Účinnosť furosemidu je znížená v prípadoch zníženej tubulárnej sekrécie alebo v prípadoch intratubulárnej väzby liečiva na albumín.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Distribúcia
Distribučný objem furosemidu je 0,1 až 1,2 litra na kilogram telesnej hmotnosti. Distribučný objem sa môže zvýšiť v závislosti od sprievodných ochorení.

Väzba na bielkoviny (najmä na albumín) je vyššia ako 98%.

Furosemid sa vylučuje do materského mlieka. Prechádza placentárnou bariérou a pomaly sa premiestňuje do plodu. Furosemid dosahuje podobné koncentrácie u matky, plodu alebo novorodenca.

Eliminácia
Furosemid sa vylučuje najmä v nekonjugovanej forme, hlavne prostredníctvom sekrécie v proximálnom tubule. Po intravenóznom podaní sa 60% až 70% furosemidu eliminuje týmto spôsobom. Glukurónové metabolity furosemidu predstavujú 10% až 20% látok najdených v moči. Zvyšná dávka je vylúčená stolicou, pravdepodobne po sekrécii žlčou. Po intravenóznom podaní plazmatický polčas furosemidu kolíše od 1 do 1,5 hodiny.

Poškodenie obličiek

V prípade poškodenia obličiek je vylučovanie furosemidu pomalšie a jeho polčas je dlhší. Terminálny polčas môže u pacientov s poškodením obličiek dosiahnuť 24 hodín.

V prípade nefrotického syndrómu nižšia koncentrácia plazmatických bielkovín vedie k zvýšeniu koncentrácií nekonjugovaného (voľného) furosemidu. Na druhej strane je účinnosť furosemidu u týchto pacientov znížená v dôsledku intratubulárnej väzby na albumín a zníženej tubulárnej sekrécie.

Furosemid dovoľuje nízku dialýzu u pacientov podstupujúcich hemodialýzu, peritoneálnu dialýzu alebo CAPD (chronickú ambulantnú peritoneálnu dialýzu).

Poškodenie pečene
V prípade poškodenia pečene sa predlžuje polčas furosemidu o 30 až 90%, hlavne v dôsledku väčšieho distribučného objemu. Biliárna eliminácia môže byť znížená (až do 50%). V tejto skupine pacientov je veľká variabilita farmakokinetických parametrov.

Kongestívne srdcové zlyhanie, ťažká hypertenzia, starší pacienti
Eliminácia furosemidu je pomalšia kvôli zníženej funkcii obličiek u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ťažkou hypertenziou alebo starších.

Predčasne narodené deti a novorodenci
V závislosti od zrelosti obličiek môže byť vylučovanie furosemidu pomalé. U detí s nedostatočnou kapacitou glukuronizácie môže byť metabolizmus liečiva taktiež znížený. U novorodencov narodených v termíne je polčas vo všeobecnosti kratší ako 12 hodín. U dvojmesačných a starších detí je konečný klírens rovnaký ako u dospelých.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna perorálna toxicita bola nízka u všetkých testovaných druhov. Štúdie chronickej toxicity u potkanov a psov viedli k renálnym alteráciám (okrem iných k fibróze a kalcifikácii obličiek).

In vitro a in vivo testy genetickej toxikológie nepreukázali žiadny klinicky relevantný dôkaz o genotoxickom potenciáli furosemidu.

Dlhodobé štúdie na myšiach a potkanoch neviedli k relevantnému dôkazu o tumorigenickom potenciáli.

V štúdiách reprodukčnej toxikológie u plodov potkanov sa vyskytol po podaní vysokých dávok znížený počet diferencovaných glomerulov, skeletálne anomálie lopatiek, ramenných kostí a rebier (indukovaných hypokaliémiou) a tiež u plodov myší a králikov sa vyskytla hydronefróza.

Výsledky štúdie na myšiach a jednej z troch štúdií na králikoch ukázali zvýšenú incidenciu a závažnosť hydronefrózy (dilatácia obličkovej panvičky a v niektorých prípadoch močovodu) u plodov, pochádzajúcich od liečených samíc v porovnaní s incideniou u plodov z kontrolnej skupiny.

Predčasne narodené králiky, ktorým bol podávaný furosemid, mali vyššiu incidenciu intraventrikulárnej hemoragie, ako mláďatá ošetrené fyziologickým roztokom, pravdepodobne následkom furosemidom indukovanej intrakraniálnej hypotenzie.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný
Hydroxid sodný ( na úpravu pH)
Voda na injekciu


6.2 Inkompatibility

Furosemid sa nesmie miešať s roztokmi silných kyslín (pH nižšie ako 5,5), ako sú roztoky obsahujúce kyselinu askorbovú, noradrenalín a adrenalín, kvôli riziku precipitácie.

Furosemid sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti hotového lieku:
3 roky

Po prvom otvorení: Raz otvorený liek sa musí ihneď použiť.

Po zriedení:
Chemická a fyzikálna stabilita počas použitia bola dokázaná na 24 hodín pri 25oC pri ochrane pred svetlom.
Z mikrobiologického hľadiska sa musí produkt okamžite použiť. Ak sa okamžite nepoužije, potom časy a podmienky skladovania pred použitím sú na zodpovednosti používateľa obyčajne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2 až 8oC, pokiaľ sa zriedenie uskutočnilo pri kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte ampulky vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky uchovávania zriedeného lieku, pozri časť 6.3.


6.5 Druh obalu a obsah balenia



2 ml, typ I jantárovožlté sklenené ampulky.

Každé balenie obsahuje:
5 ampuliek
50 ampuliek
100 ampuliek

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie

Furosemid sa môže miešať s neutrálnym a slabo zásaditým roztokom s pH medzi 7 a 10, ako je 0,9% roztok chloridu sodného a Ringerovým laktátovým roztokom.

Produkt obsahujúci viditeľné častice sa nesmie používať.

Len na jednorázové použitie, akýkoľvek zvyšok roztoku sa po použití musí zlikvidovať.

Akýkoľvek nepoužitý liek alebo odpadový materiál treba zlikvidovať v súlade s lokálnymi požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Fresenius Kabi s.r.o., Praha , Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

50/0249/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU