Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2020/06419-ZIB, 2016/06799-Z

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Frontin 0,25 mg

Frontin 0,5 mg

Frontin 1 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Frontin 0,25 mg

Každá tableta obsahuje 0,25 mg alprazolamu.

Frontin 0,5 mg

Každá tableta obsahuje 0,5 mg alprazolamu.

Frontin 1 mg

Každá tableta obsahuje 1 mg alprazolamu.

Pomocná látka so známym účinkom

Každá tableta obsahuje 96 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Frontin 0,25 mg

Biele alebo žltobiele bikonvexné oválne tablety bez vône s deliacou ryhou na jednej strane a so štylizovaným „E“ a číslom 311 na druhej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Frontin 0,5 mg

Svetložlté oválne bikonvexné tablety bez vône s deliacou ryhou na jednej strane a so štylizovaným „E“ a číslom 312 na druhej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

Frontin 1 mg

Svetloružové oválne bikonvexné tablety bez vône s deliacou ryhou na jednej strane a so štylizovaným „E“ a číslom 313 na druhej strane. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Frontin je indikovaný na liečbu nasledujúcich stavov:

Úzkostné stavy a úzkosť spojená s depresiou

Pri úzkostných stavoch symptómy vyskytujúce sa u pacientov zahŕňajú úzkosť, napätie, agitovanosť, nespavosť, obavy, podráždenosť a/alebo vegetatívnu hyperaktivitu, ktorá sa môže prejavovať rôznymi somatickými ťažkosťami. U pacientov sa môžu súčasne symptómy úzkosti spájať s depresiou.

U týchto pacientov je oslabená odvaha alebo úplná strata záujmu a radosti. Obvykle sú tiež prítomné úzkostné symptómy, agitovanosť a nespavosť. Ďalšie symptómy zahŕňajú nechutenstvo, zmeny hmotnosti, somatické ťažkosti, kognitívne poruchy, stratu energie, stratu pozitívneho vzťahu k sebe samému, poruchy citov, myšlienky na smrť a suicidálne tendencie.

Úzkosť aj úzkosť spojená s depresiou môžu byť spojené s inými poruchami vrátane chronickej fázy alkoholovej abstinencie, organických a funkčných ochorení, predovšetkým gastrointestinálnych, kardiovaskulárnych alebo kožných porúch.

Panické poruchy

Frontin je indikovaný na liečbu panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.

Lekár musí pravidelne sledovať prospešnosť lieku u každého pacienta individuálne.

Benzodiazepíny sa majú užívať len ak ide o závažné ochorenie, invalidizujúce ochorenie alebo ochorenie predstavujúce extrémnu záťaž pre jedinca.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liečba sa má začať najnižšou odporúčanou dávkou. Najvyššia odporúčaná dávka sa nesmie prekročiť. Optimálna dávka Frontinu sa musí stanoviť individuálne podľa závažnosti symptómov a individuálnej odpovede pacienta. Odporúčaná denná dávka (pozri tabuľku nižšie) je dostatočná pre väčšinu pacientov. U pacientov vyžadujúcich vyššie dávkovanie, sa dávka musí zvyšovať opatrne, aby sa predišlo nežiaducim účinkom. Ak je potrebné zvýšiť dávku, má sa zvýšiť najprv večerná dávka pred denným dávkovaním.

Vo všeobecnosti pacienti predtým neliečení psychotropnými liekmi budú potrebovať nižšie dávky

ako tí, ktorí už boli liečení trankvilizérmi, antidepresívami alebo hypnotikami alebo pacienti s anamnézou chronického alkoholového abúzu.

Odporúča sa dodržiavať všeobecné pravidlo podávania najnižšej účinnej dávky, obzvlášť u starších alebo oslabených pacientov, aby sa predišlo vzniku nadmernej sedácie alebo ataxie. Stav pacientov sa musí pravidelne sledovať a dávka sa musí upravovať podľa ich potreby. Ak sa vyskytnú nežiaduce účinky, dávka sa musí znížiť.

  Odporúčaná úvodná dávka Odporúčaný rozsah dávkovania
Úzkosť 0,25 mg – 0,5 mg 3-krát denne 0,5 mg – 4,0 mg denne, v rozdelených dávkach
Panické poruchy 0,5 mg – 1,0 mg pred spaním na noc alebo 0,5 mg 3-krát denne Dávka sa musí prispôsobiť odpovedi pacienta, dávka sa nesmie zvýšiť o viac ako 1 mg každé 3 – 4 dni. Dávkovanie sa môže zvýšiť podľa terapeutickej schémy až do hodnoty troch alebo štyroch denných dávok.
(V rozsiahlej multicentrickej štúdii bola priemerná dávka 5,7 ± 2,3 mg/deň, pričom vo výnimočných prípadoch sa u niektorých pacientov vyžadovala dávka 10 mg/deň).
Starší pacienti a oslabení pacienti 0,25 mg 2-krát denne alebo 3-krát denne 0,5 mg – 0,75 mg denne v rozdelených dávkach, dávka sa môže postupne zvyšovať podľa potreby a znášanlivosti lieku

Trvanie liečby

Liečba má trvať čo najkratšie. Pacient sa musí pravidelne vyšetrovať a musí sa preskúmať potreba pokračovania v liečbe, najmä ak je pacient bez symptómov. Na základe dostupných údajov sa odporúča trvanie liečby pri úzkostných stavoch a úzkosti spojenej s depresiou do 6 mesiacov a u panických porúch do 8 mesiacov. Riziko vzniku závislosti sa môže zvyšovať s vyššou dávkou a dlhším trvaním liečby, a preto sa má použiť najnižšia účinná dávka a čo najkratšie trvanie liečby. Potreba pokračovania v liečbe sa má pravidelne prehodnocovať (pozri časť 4.4).

V niektorých prípadoch môže byť potrebné predĺžiť liečbu aj nad určené časové obdobie. V takomto prípade musí stav pacienta najprv prehodnotiť špecialista.

Ukončenie liečby

Ukončenie liečby alprazolamom sa dosiahne postupným znižovaním dávky, podľa zmeny klinického stavu. Odporúča sa neznižovať dennú dávku alprazolamu o viac ako 0,5 mg každé 3 dni. U niektorých pacientov môže byť potrebné znižovať dávky ešte pomalšie (pozri časť 4.4).

Na začiatku liečby je vhodné pacienta informovať, že trvanie liečby bude obmedzené a vysvetliť mu ako presne sa bude dávka znižovať. Dôležité je tiež pacienta poučiť, že pri postupnom znižovaní dávky sa môže vyskytnúť rebound fenomén, aby sa minimalizovala úzkosť pacienta spojená s týmto javom (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov neboli doteraz stanovené, preto sa užívanie alprazolamu v tejto skupine pacientov neodporúča.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

4.3 Kontraindikácie

    • Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo na iné benzodiazepíny
    • Myasthenia gravis
    • Závažná porucha dýchania
    • Syndróm spánkového apnoe
    • Závažná porucha funkcie pečene

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Riziko vyplývajúce zo súbežného použitia opioidov

Súbežné užívanie Frontinu a opioidov môže viesť k sedácii, respiračnej depresii, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká, súbežné predpisovanie sedatívnych liekov ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky, ako napríklad Frontin, s opioidmi, má byť výhradne pre pacientov bez alternatívnej možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Frontinu súbežne s opioidmi, má sa použiť najnižšia účinná dávka a trvanie liečby má byť čo najkratšie (pozri tiež všeobecné odporúčanie dávky v časti 4.2).

Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračnej depresie a sedácie. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov (kde je to relevantné) o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo s ľahkou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene je potrebná opatrnosť. Benzodiazepíny sa nesmú podávať pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene, pretože môžu vyvolať encefalopatiu.

Ak sa Frontin podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek, musia sa dodržať zvyčajné opatrenia.

Účinnosť alprazolamu v prípade depresií s psychotickými príznakmi, bipolárnych afektívnych porúch a endogénnych depresií nebola zistená.

Zvýšené riziko samovrážd

Panické poruchy sú spojené s primárnymi a sekundárnymi závažnými depresívnymi poruchami a zvýšenými hláseniami samovrážd u neliečených pacientov. Preto sa musí uplatniť rovnaké upozornenie, keď sa používajú vyššie dávky Frontinu v liečbe panických ochorení alebo tých, u ktorých je dôvod očakávať skrytú samovražednú predstavivosť alebo plány.

U pacientov so závažnou depresiou alebo úzkosťou spojenou s depresiou sa benzodiazepíny a benzodiazepínom podobné lieky nemajú predpisovať samostatne na liečbu depresie, pretože môžu vyvolať alebo zvýšiť riziko samovraždy. Preto sa má alprazolam používať s opatrnosťou a predpisovanie lieku má byť limitované u pacientov s prejavmi a príznakmi depresívneho ochorenia alebo tendencií k samovražde.

Alkoholový alebo liekový abúzus

Benzodiazepíny sa majú používať veľmi opatrne u pacientov s anamnézou alkoholového alebo liekového abúzu (pozri časť 4.5).

Tolerancia

Účinnosť benzodiazepínom navodeného hypnotického účinku sa môže o niečo znížiť pri opakovanom používaní počas niekoľkých týždňov.

Závislosť

Užívanie benzodiazepínov vrátane alprazolamu môže viesť k rozvoju fyzickej a psychickej závislosti od týchto liekov. Riziko vzniku závislosti sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby, vyššie je aj u pacientov s anamnézou alkoholového abúzu alebo drogovej závislosti.

Závislosť sa môže prejaviť pri terapeutických dávkach a/alebo u pacientov bez individuálnych rizikových faktorov. Existuje zvýšené riziko závislosti pri použití viacerých benzodiazepínov bez ohľadu na anxiolytickú alebo hypnotickú indikáciu.

Zneužívanie lieku

Zneužívanie lieku je známym rizikom alprazolamu a iných benzodiazepínov a pacientov užívajúcich alprazolam je potrebné starostlivo sledovať. Alprazolam môže byť predmetom nevhodného používania. Zaznamenali sa prípady úmrtí z dôvodu predávkovania, keď sa alprazolam zneužíval v kombinácii s inými liekmi utlmujúcimi centrálny nervový systém (CNS), vrátane opioidov, iných benzodiazepínov a alkoholu. Tieto riziká je potrebné vziať do úvahy počas predpisovania alebo podávania alprazolamu. Aby sa tieto riziká znížili, má sa predpisovať čo najmenšie množstvo lieku a pacienta je potrebné poučiť o správnom uchovávaní lieku a o potrebe vrátiť nespotrebovaný liek do lekárne (pozri časti 4.2, 4.8 a 4.9).

Príznaky z vysadenia lieku (abstinenčné príznaky)

Keď vznikne fyzická závislosť, náhle ukončenie liečby bude sprevádzané príznakmi z vysadenia lieku. Môže ísť o bolesti hlavy, bolesti svalov, extrémnu úzkosť, napätie, nepokoj, zmätenosť, podráždenosť. V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť nasledovné symptómy: derealizácia, depersonalizácia, hyperakúzia, necitlivosť a brnenie končatín, strnulosť, precitlivenosť na svetlo, hluk a fyzický kontakt, halucinácie alebo epileptické záchvaty (pozri časti 4.2 a 4.8).

Ak sa užívajú dlhodobo účinkujúce benzodiazepíny, je dôležité pri prechode na liečbu krátkodobo účinkujúcimi benzodiazepínmi pacienta upozorniť, že sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky.

Čo sa týka krátkodobo účinkujúcich benzodiazepínov, existujú náznaky, že abstinenčný syndróm sa môže rozvinúť aj medzi podaním dvoch dávok, najmä ak ide o vysoké dávky.

Rebound fenomén

Dočasne sa pri ukončení liečby môže vyskytnúť tzv. rebound fenomén (rebound anxieta), keď sa príznaky, ktoré viedli k liečbe benzodiazepínmi, znovu vyskytnú v závažnejšej forme. Rebound fenomén môže byť spojený s inými reakciami vrátane zmien nálady, úzkosti alebo porúch spánku a nepokoja. Riziko rebound fenoménu je väčšie po náhlom ukončení liečby a preto sa odporúča postupné znižovanie dávkovania.

Amnézia

Benzodiazepíny môžu navodiť anterográdnu amnéziu. Tento stav sa vyskytuje častejšie počas niekoľkých hodín od užitia lieku.

Paradoxné a psychiatrické reakcie

S liečbou benzodiazepínmi sú spojené reakcie ako nepokoj, agitácia, podráždenosť, agresivita, záchvaty hnevu, nočné mory, halucinácie, psychózy, poruchy správania a iné poruchy správania, o ktorých je známe, že sa vyskytujú po užití benzodiazepínov. Ak sa vyskytnú, použitie lieku sa musí ukončiť. Tieto reakcie sú častejšie u detí a u starších pacientov.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť alprazolamu sa nestanovila u detí a dospievajúcich vo veku menej ako 18 rokov, preto sa užívanie alprazolamu neodporúča.

Starší ľudia

Benzodiazepíny a príbuzné lieky sa musia u starších ľudí užívať s opatrnosťou, kvôli riziku útlmu a/alebo muskuloskeletálnej slabosti, ktorá môže viesť k pádom, často so závažnými následkami v tejto populácii.

Vo všeobecnosti a obzvlášť u starších ľudí a oslabených pacientov sa odporúča užívať najnižšiu účinnú dávku, aby sa zabránilo rozvoju ataxie alebo predávkovaniu. U pacientov s chronickým respiračným poškodením sa kvôli riziku útlmu dýchania takisto odporúčajú nižšie dávky.

Benzodiazepíny sa neodporúčajú ako liek prvej voľby pre psychotické ochorenia.

Frontin obsahuje laktózu a sodík

Každá tableta obsahuje 96 mg laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Pri užívaní Frontinu sa nesmie súbežne požívať alkohol.

Benzodiazepíny vyvolávajú aditívny tlmivý účinok na CNS, vrátane respiračnej depresie, keď sa podávajú súbežne s alkoholom alebo inými liekmi tlmiacimi CNS (antipsychotiká (neuroleptiká), hypnotiká, anxiolytiká/sedatíva, antidepresíva, antiepileptiká, anestetiká a sedatívne antihistaminiká) (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické interakcie sa môžu vyskytnúť, ak sa alprazolam podáva s liekmi, ktoré interferujú s jeho metabolizmom.

Opioidy

Súbežné užívanie sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné lieky ako je Frontin, s opioidmi zvyšuje riziko útlmu, respiračnej depresie, kómy a smrti v dôsledku aditívneho tlmiaceho účinku na CNS. Dávka a trvanie súbežného užívania majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Pri podávaní s opioidmi sa môže vystupňovať stav eufórie, čo vedie ku zvýšenej psychickej závislosti.

Inhibítory CYP3A

Niektoré látky inhibujúce pečeňové enzýmy (najmä cytochróm P450 3A4) môžu zvýšiť aktivitu benzodiazepínov. Údaje dostupné z klinických štúdií s alprazolamom, in vitro štúdie s alprazolamom a údaje z klinických štúdií s liekmi metabolizovanými podobne ako alprazolam, poskytujú dôkaz o rôznom stupni interakcie a možnej interakcii s alprazolamom pre niektoré lieky. Nasledovné odporúčania sú založené na stupni interakcie a druhu dostupných údajov:

  • Súbežné podávanie alprazolamu s ketokonazolom, itrakonazolom alebo ďalšími azolovými antimykotikami sa neodporúča.
  • Súbežné podávanie s nefazodónom alebo fluvoxamínom zvyšuje AUC alprazolamu asi 2-krát. Opatrnosť a zváženie redukcie dávky sa odporúča, keď sa alprazolam súbežne podáva s nefazodónom, fluvoxamínom a cimetidínom.
  • Opatrnosť sa odporúča, keď sa alprazolam súbežne podáva s fluoxetínom, propoxyfénom, perorálnymi kontraceptívami, diltiazemom alebo makrolidovými antibiotikami ako sú erytromycín, klaritromycín, telitromycín a troleandomycín.
  • Interakcie alprazolamu s inhibítormi proteáz vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) (napr. ritonavirom) sú komplexné a závisia trvania podávania. Nízke dávky ritonaviru spôsobili významné zmeny v klírense alprazolamu, predĺžený eliminačný polčas a zvýšenie jeho klinických účinkov. Avšak po dlhodobom podávaní ritonaviru sa mení tento inhibičný účinok indukciou CYP3A. Takáto interakcia vyžaduje úpravu dávkovania alebo ukončenie liečby alprazolamom.
  • Pri podávaní alprazolamu sa zaznamenali zvýšené koncentrácie digoxínu a to najmä u starších osôb (vo veku > 65 rokov). U pacientov, ktorí užívajú alprazolam a digoxín, je potrebné sledovať prejavy a príznaky spojené s toxicitou digoxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Údaje, ktoré sa vzťahujú k teratogenite a účinkom na postnatálny vývoj a správanie po liečbe benzodiazepínmi, sú sporné. Veľké množstvo údajov z kohortných štúdií dokazuje, že počas prvého trimestra expozícia benzodiazepínmi nie je spojená so zvýšeným rizikom veľkých malformácií.

Avšak v niektorých prípadových kontrolných epidemiologických štúdiách sa vyskytlo zvýšené riziko rázštepu ústnej dutiny. Údaje ukazujú, že riziko narodenia dieťaťa s rázštepom ústnej dutiny po expozícii matky benzodiazepínmi je menšie ako 2 : 1 000 v porovnaní s očakávaným pomerom pre takéto defekty, ktorý je v celkovej populácii približne 1 : 1 000.

Liečba benzodiazepínmi vo vysokých dávkach počas druhého a/alebo tretieho trimestra tehotenstva odhalila zníženie aktívnych pohybov a nestálosť srdcového rytmu plodu.

Ak sa alprazolam z medicínskych dôvodov užíva počas posledného trimestra gravidity, dokonca aj v nízkych dávkach, možno očakávať účinky na novorodenca - tzv. „floppy syndróm“ ako sú axiálna hypotónia a sacie problémy spôsobujúce zníženie prírastku hmotnosti. Tieto príznaky sú revezibilné a môžu trvať od 1 do 3 týždňov vzhľadom na polčas rozpadu lieku. Pri vysokých dávkach sa môže u novorodencov vyskytnúť respiračný syndróm alebo apnoe a hypotermia. Navyše sa u novorodenca môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky s hyperexcitabilitou, nepokojom a tremorom niekoľko dní po narodení, dokonca aj keď sa „floppy syndróm“ nevyvinie. Prejavenie sa abstinenčných príznakov po narodení závisí od polčasu rozpadu látky.

Alprazolam sa nemá užívať počas gravidity, aj keď klinické podmienky u ženy vyžadujú liečbu alprazolamom. Ak sa alprazolam užíval počas gravidity alebo ak pacientka otehotnela počas liečby alprazolamom, musí byť poučená o potenciálnych rizikách pre plod.

Ak je liečba alprazolamom počas posledného trimestra gravidity nevyhnutná, treba sa vyhnúť vysokým dávkam a u novorodencov monitorovať abstinenčné príznaky a/alebo „floppy syndróm“.

Dojčenie

Hladiny alprazolamu sú v materskom mlieku nízke. Napriek tomu sa dojčenie počas užívania alprazolamu neodporúča.

Fertilita

V štúdiách na zvieratách nemal alprazolam žiaden účinok na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tak ako aj pri iných liekoch s vplyvom na centrálny nervový systém, pacienti liečení Frontinom musia byť poučení, že nemajú viesť vozidlá a obsluhovať stroje, pokiaľ si nebudú istí, že užívanie tohto lieku u nich nevyvoláva ospalosť či závraty.

Sedácia, amnézia, poruchy koncentrácie a svalových funkcií môžu narušiť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Ak dĺžka spánku nie je dostatočná, pravdepodobnosť zhoršenej bdelosti sa môže zvýšiť (pozri časť 4.5).

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky, ak sa vyskytnú, vo všeobecnosti sa spozorujú na začiatku liečby a zvyčajne vymiznú pri pokračovaní liečby alebo po znížení dávky.

Hlásené boli nasledovné nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali počas liečby alprazolamom u pacientov v kontrolovaných klinických štúdiách a po uvedení lieku na trh s nasledovným výskytom: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka nežiaducich reakcií

Trieda orgánových systémov Veľmi časté
≥ 1/10
Časté
≥ 1/100
až < 1/10
Menej časté
≥ 1/1 000
až < 1/100
Neznáme
(z dostupných údajov)
 
Poruchy endokrinného systému       Hyperprolaktinémia*  
Poruchy metabolizmu a výživy   Znížená chuť do jedla      
Psychické poruchy Depresia Stav zmätenosti, dezorientácia, znížené libido, úzkosť, nespavosť, nervozita, zvýšené libido* Mánia* (pozri časť 4.4), halucinácie*, hnev*, nepokoj*, závislosť na lieku Hypománia*, agresivita*, nevraživosť*, poruchy myslenia*, psychomotorická hyperaktivita*, zneužívanie lieku*  
Poruchy nervového systému Sedácia, somnolencia, ataxia, poruchy pamäti, dyzartria, závrat, bolesť hlavy Poruchy rovnováhy, poruchy koordinácie, poruchy pozornosti, hypersomnia, letargia, tremor Amnézia Nerovnováha autonómneho nervového systému*, dystónia*  
Poruchy oka   Rozmazané videnie      
Poruchy gastrointestinálneho traktu Zápcha,
sucho v ústach
Nevoľnosť   Gastrointestinálne ťažkosti*  
Poruchy pečene a žlčových ciest       Hepatitída*, porucha funkcie pečene*, žltačka*  
Poruchy kože a podkožného tkaniva   Dermatitída*   Angioedém*, fotosenzitívna reakcia*  
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva     Svalová slabosť    
Poruchy obličiek a močových ciest     Inkontinencia* Retencia moču*  
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov   Sexuálna dysfunkcia* Nepravidelná menštruácia*    
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Únava, podráždenosť   Syndróm z vysadenia lieku* Periférny edém*  
Laboratórne a funkčné vyšetrenia   Znížená hmotnosť, zvýšená hmotnosť   Zvýšený vnútroočný tlak*  
*Nežiaduce účinky zistené po uvedení lieku na trh  
             

V mnohých spontánnych hláseniach nežiaducich účinkov na prejavy správania, pacienti súbežne užívali iné CNS lieky a/alebo boli popísané so sprievodnými psychiatrickými chorobami. Pacienti s hraničnými poruchami osobnosti, s údajom o násilníckom alebo agresívnom správaní v anamnéze, s abúzom alkoholu alebo iných látok, majú vyššie riziko vzniku takýchto príhod. Po ukončení liečby alprazolamom boli u pacientov, ktorí trpeli posttraumatickou stresovou poruchou, hlásené prípady podráždenosti, nevraživosti a dotieravých myšlienok.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Tak ako pri iných benzodiazepínoch, predávkovanie by nemalo predstavovať ohrozenie života, pokiaľ sa alprazolam nepoužil v kombinácii s látkami s tlmivým účinkom na CNS (vrátane alkoholu).

Pri liečbe predávkovania akýmkoľvek liekom sa musí mať na zreteli, že pacient mohol užiť niekoľko liekov. Po predávkovaní perorálnymi benzodiazepínmi sa musí vyvolať vracanie (do 1 hodiny), ak je pacient pri vedomí alebo vykonať výplach žalúdka so zabezpečenými dýchacími cestami, ak je pacient v bezvedomí. Ak vyprázdnenie žalúdka nezlepší stav pacienta, musí sa podať aktívne uhlie, aby sa redukovala absorpcia. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať respiračným a kardiovaskulárnym funkciám na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Predávkovanie benzodiazepínmi sa zvyčajne prejaví vystupňovaním útlmu CNS v rozmedzí od ospalosti po kómu. V ľahkých prípadoch symptómy zahŕňajú ospalosť, mentálnu zmätenosť a letargiu, v závažnejších prípadoch môžu symptómy zahŕňať ataxiu, hypotóniu, hypotenziu, útlm dýchania, zriedkavo kómu a veľmi zriedkavo smrť.

Ako špecifické antidotum sa môže použiť flumazenil.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, anxiolytiká, ATC kód: N05BA12

Mechanizmus účinku

Lieky z  triedy 1,4-benzodiazepínov účinkujú na centrálny nervový systém pravdepodobne tým, že sa viažu na stereošpecifické receptory na rôznych miestach CNS. Priamy mechanizmus účinku nie je známy. Klinicky benzodiazepíny vyvolávajú od dávky závislý útlm aktivity CNS, ktorý sa prejavuje od mierneho zníženia schopnosti riešiť úlohy až po hypnózu.

Účinnosť alprazolamu v dlhodobej 6 mesiacov presahujúcej liečbe úzkosti a úzkosti spojenej s depresiou sa v systematických klinických skúškach nestanovila, avšak pacienti trpiaci panickými poruchami boli účinne liečení až po dobu 8 mesiacov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Alprazolam, liečivo s anxiolytickým, antidepresívnym a antipanickým účinkom, sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Najvyššiu plazmatickú koncentráciu dosahuje 1 – 2 hodiny po podaní.

Distribúcia

Plazmatické hladiny alprazolamu sú po jednorazovom podaní úmerné podanej dávke, pri dávkach 0,5 mg až 3,0 mg boli maximálne hladiny 8,0 – 37 ng/ml. Pri opakovanom podávaní alprazolamu 1,5 – 10 mg/deň, v dávkach rozdelených počas dňa, sa dosiahli priemerné rovnovážne hladiny 18,3 – 100 ng/ml.

Alprazolam sa in vitro viaže na bielkoviny ľudského séra (80 %).

Biotransformácia a eliminácia

Alprazolam je metabolizovaný enzýmami hepatálneho cytochrómu P-450. Jeho najvýznamnejšími metabolitmi sú alfa-hydroxy-alprazolam a derivát benzofenónu. Hladina týchto látok v plazme je veľmi nízka. Biologická aktivita alfa-hydroxy-alprazolamu dosahuje polovicu úrovne aktivity alprazolamu. Derivát benzofenónu sa môže považovať za neaktívny. Priemerný eliminačný polčas alprazolamu je 12 – 15 hodín, jeho plazmatický klírens je 1,1 ml/min/kg. Eliminačný polčas aktívnych metabolitov je taký istý ako má samotný alprazolam. Alprazolam a jeho metabolity sa vylučujú prevažne močom. Nezistilo sa žiadne hromadenie uvedených látok v organizme.

Alprazolam neovplyvňoval protrombínový čas alebo plazmatické hladiny warfarínu u dobrovoľníkov, ktorým sa perorálne podávala sodná soľ warfarínu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Karcinogenita

V dvojročných skúškach uskutočnených na potkanoch, ktorým sa podával alprazolam v dávke 30 mg/kg/deň (150-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí) a na myšiach, ktorým sa podával alprazolam v dávke 10 mg/kg/deň (50-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí), sa nepozorovali žiadne karcinogénne účinky.

Mutagenita

Alprazolam nemal mutagénne účinky v mikronukleových testoch u potkanov, ktorým sa podával v dávkach do 100 mg/kg, t. j. 500-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí, 10 mg/deň. Alprazolam nepreukázal mutagénne účinky v in vitro testoch poškodenia DNA/alkalických elučných testoch ani v Amesovom teste.

Fertilita

Alprazolam nemal vplyv na fertilitu potkanov v dávkach do 5 mg/kg/deň, t. j. 25-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí 10 mg/deň.

Testy predávkovania

Pokusy uskutočnené na zvieratách ukazujú, že po vysokých intravenóznych dávkach alprazolamu (približne 195 mg/kg, t. j. 975-násobok maximálnej odporúčanej dennej dávky pre ľudí, 10 mg/deň) sa môže vyskytnúť kardiorespiračné zlyhanie. Zvieratá boli resuscitované pomocou pretlakovej mechanickej ventilácie a intravenóznej infúzie levarterenolu. Štúdie na zvieratách dokazujú, že forsírovaná diuréza alebo hemodialýza sú málo účinné v liečbe predávkovania.

Účinok anestetík a sedatív

Predklinický výskum preukázal, že podávanie anestetík a sedatív, ktoré blokujú N-metyl-D-aspartátové (NMDA) receptory a/alebo posilňujú aktivitu gama-aminomaslovej kyseliny (GABA – gamma-aminobutyric acid) môže zvýšiť odumieranie neurónov v mozgu a viesť k dlhodobým kognitívnym a behaviorálnym deficitom juvenilných zvierat, ak sa podávajú počas obdobia, v ktorom dochádza k najvýraznejšiemu stupňu vývinu mozgu. Na základe porovnaní jednotlivých predklinických výskumov u zvierat sa predpokladá, že obdobie, v ktorom je mozog náchylný na tieto účinky koreluje s expozíciou u ľudí v období od tretieho trimestra gravidity až do prvého roku života, ale toto obdobie sa môže predĺžiť až do približne 3 rokov života. Hoci sú informácie o tomto účinku pri alprazolame obmedzené, vzhľadom na to, že mechanizmus jeho pôsobenia zahŕňa zosilňovanie aktivity GABA, mohlo by dôjsť k podobnému účinku. Relevancia týchto predklinických zistení pre používanie u človeka nie je známa.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Frontin 0,25 mg tablety:

koloidný oxid kremičitý

laurylsíran sodný

kukuričný škrob

stearát horečnatý

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy 96 mg

Frontin 0,5 mg tablety:

žltý oxid železitý E 172

koloidný oxid kremičitý

laurylsíran sodný

kukuričný škrob

stearát horečnatý

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy 96 mg

Frontin 1 mg tablety:

červený oxid železitý E 172

koloidný oxid kremičitý

laurylsíran sodný

kukuričný škrob

stearát horečnatý

mikrokryštalická celulóza

monohydrát laktózy 96 mg

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Frontin 0,25 mg: 2 roky

Frontin 0,5 mg: 3 roky

Frontin 1 mg: 3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Hnedá sklenená fľaška s bielym bezpečnostným PE uzáverom, papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.

Veľkosť balenia:  30 x 0,25 mg

100 x 0,25 mg

30 x 0,5 mg

100 x 0,5 mg

30 x 1 mg

100 x 1 mg

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Egis Pharmaceuticals PLC

1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

0,25 mg tablety:  70/0140/00-S

0,5 mg tablety:  70/0141/00-S

1 mg tablety:   70/0142/00-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 2. mája 2000

Dátum posledného predĺženia registrácie: 30. novembra 2006

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

12/2020