Histamínové kožné reakcie
Medzi najčastejšie príčiny histamínovej kožnej reakcie patria poštípanie hmyzom, alergie na materiály, alergia na zvieraciu srsť, prirodzené alergény (pele), existujúce kožné problémy (dermatitídy), nečistoty a chemikálie, popáleniny, nadmerná expozícia slnečnému žiareniu atď.
Histamín vyvoláva podráždenie pokožky a pocit svrbenia. Zároveň histamín spôsobuje aj rozšírenie menších žíl a zvyšuje priepustnosť ciev, čím spôsobuje začervenanie a opuch v mieste podráždenia. Ďalším možným prejavom histamínovej kožnej reakcie sú vyrážky.
Histamín súčasne opakovane stimuluje mastocyty k uvoľňovaniu ďalšieho histamínu, čím sa histamínová reakcie postupne zvyšuje.
Spúšťacím mechanizmom pre uvoľňovanie histamínu môže byť fyzikálny podnet (pôsobenie UV žiarenia, mechanické podráždenie pokožky, chlad a pod.), chemický podnet (potraviny a aditíva v potravinách, alkohol, lieky a pod.), biologický podnet (zvieracie toxíny, infekčné agens a pod.) alebo imunitný podnet (alergény).
Pocit svrbenia v mieste podráždenia vedie u postihnutej osoby k nutkavému pocitu trenia alebo škrabania v danom mieste. Ako už bolo spomenuté, mechanické dráždenie pokožky (vrátane trenia a škrabania) vedie k ďalšiemu uvoľneniu histamínu a dráždeniu senzorických neurónov, čím sa stupňuje začervenanie a pocit svrbenia (tzv. cyklus svrbenia a škrabania).
Manažment starostlivosti
V prípade prejavov nezávažných histamínových kožných reakcií je možné použiť priamo lieky, ktoré zvýšené účinky histamínu priamo tlmia.
Pokiaľ sa histamínová reakcia prejaví na malej ploche kože, je najvhodnejšie siahnuť po lokálnych liekoch s protihistamínovým účinkom, ktoré sú dostupné obvykle vo forme gélov.
V prípade, ak sú zasiahnuté väčšie plochy kože, resp. ak sa reakcia súbežne vyskytuje na väčšom počte miest na tele, je možné spolu s lokálnymi alebo samostatne podať aj celkové lieky s protihistamínovým účinkom, spravidla dostupné vo forme tabliet.
Pokiaľ sa ako dôsledok histamínových reakcií zaznamená zvýšené vysušenie alebo oslabenie pokožky v mieste podráždenia, je vhodné po ústupe reakcie použiť lokálne prípravky so zmäkčujúcim a hydratačným účinkom.
Na podporu regenerácie kože po výskyte histamínovej kožnej reakcie alebo atopickej reakcie je možné krátkodobo (v prípade potreby aj dlhodobo) suplementovať zinok.
Tehotné ženy, ktoré sú dlhodobo náchylné na histamínové kožné reakcie, ako aj ženy s atopiou môžu znížiť pravdepodobnosť výskytu takýchto problémjov u dieťaťa tým, že od 20. týždňa tehotenstva budú podávať vhodný typ probiotík. V takomto podávaní probiotík sa pokračuje po narodení dieťaťa tak, že dieťaťu suplementujeme probiotiká počas prvých 6 mesiacov života.
Nemalo by chýbať vo vašej lekárničke:
- Lokálne lieky s protihistamínovým účinkom
- Celkové lieky s protihistamínovým účinkom
- Lokálne prípravky so zmäkčujúcim a hydratačným účinkom
- Zinok
- Probiotiká
Lokálne lieky s protihistamínovým účinkom
Lokálne lieky s protihistamínovým účinkom (tzv. lokálne antihistaminiká) na liečbu alergických a svrbivých prejavov pokožky pri jej podráždení vyvolanom bodnutím, uštipnutím alebo iným kontaktom s hmyzom alebo článkonožcami.
Lie sa používa na úľavu od svrbenia prejavujúceho sa kožnými reakciami, ako sú začervenanie kože, žihľavka, poštípanie hmyzom, popálenie slnkom a pri povrchových popáleninách.
Aplikácia lokálnych antihistaminík vedie okrem iného ku zvýšeniu prahu svrbenia, čo má za následok zmiernenie pocitu svrbenia v mieste podráždenia a zníženiu opakovaného mechanického dráždenia vplyvom trenia a škrabania.
Bežné použitie lokálnych antihistaminík pri podráždení pokožky zahŕňa aplikáciu 2 až 4 krát denne priamo na postihnuté miesto. Prípravky by sa nemali nanášať, pokiaľ je prítomné poškodenie pokožky alebo krvácanie.
Z praktického hľadiska je pri lokálnej aplikácii terapeuticky výhodné použitie hydrogélových foriem, ktoré majú chladivý účinok, čím zvyšujú účinnosť liekov s protihostamínovým účinkom. Hydrogélové topické formy súčasne zlepšujú prienik účinnej látky cez pokožku, čím urýchľujú nástup účinku.
Celkové lieky s protihistamínovým účinkom
Celkové lieky s protihistamínovým účinkom (tzv. celkové antihistaminiká) tlmia tvorbu histamínu. Používajú sa vo forme tabliet.
Liek sa používa na zmiernenie príznakov spojených s urtikáriou (ochorenie kože spôsobené alergiou). Tieto príznaky zahŕňajú svrbenie a žihľavku.
Celkové lieky s protihistamínovým účinkom sa používajú nárazovo pri lokálnych prejavoch histamínovej kožnej reakcie. V prípade, že lieky s lokálnym antihistamínovým účinkom nie sú z nejakého dôvodu použiteľné, stávajú sa liekmi prvej voľby pri lokálnych histamínových reakciách.
Používajú sa najčastejšie vo tabliet alebo iných dávkovaných foriem na perorálne použitie. užívajú sa predovšetkým počas obdobia výskytu histamínových kožných prejavov.
V rámci samoliečenia sa používajú na krátkodobé podávanie. Dlhodobé užívanie je možné po konzultácii s lekárom.
Lokálne prípravky so zmäkčujúcim a hydratačným účinkom
Lokálne prípravky so zmäkčujúcim účinkom sa používajú na zmäkčovanie kože a na zvyšovanie jej pružnosti a odolnosti voči nepriaznivým vplyvom. Často bývajú kombinované s hydratačnými prísadami, ktoré dokážu hydratovať pokožku (zvýšiť podiel viazania vody v pokožke a kožných štruktúrach).
Liek obsahuje močovinu a je určený na ochranu a zmäkčenie pokožky. Zlepšuje a normalizuje jej stav hydratáciou a tvorbou prirodzeného ochranného filmu z lipidov.
Podľa mechanizmu účinku delíme zmäkčujúce liečivá na okluzívne, zmäkčujúce a reštrukturačné a na humektanty (zvlhčovače). Aplikujú sa vo forme mastí, krémov, lócií alebo kúpeľových olejov.
Okluzívne emolienciá (napr. vazelína, lanolín, rastlinné oleje a pod.) vytvárajú na povrchu kože oklúziu, čím nepriamo znižujú transepidermálne straty vody a zároveň podporujú biosyntézu lipidov.
Humentanty (urea, glycerol, kyselina mliečna, hyalurónan sodný a pod.) viažu vodu a tým zvyšujú príjem vody do pokožky a vo vlhkom prostredí napomáhajú absorbovať vodu z vonkajšieho prostredia.
Zmäkčujúce liečivá sú určené na strednodobé až dlhodobé používanie. Ich hlavnou úlohou je predlžovanie doby bez zápalových vzplanutí a zníženie miery komplikácií vyplývajúcich z výskytu kožných lézií a poranení, ktoré môžu akútne fázy sprevádzať.
Asi 6 % z celkového obsahu zinku sa nachádza v koži, Po svaloch a kostiach je teda orgánom s tretím najvyšším obsahom tohto minerálu.
Nedostatok zinku môže vyvolať klinické prejavy atopického ekzému, dokonca aj deterioráciu kožnej bariéry so zvýšenou stratou vody a zvýšenie aktivity imunoglobulínov zodpovedných za alergické kožné reakcie (IgE).
Podávanie zinku viedlo u pacientov s veľmi nízkymi hladinami zinku a najťažšími formami atopického ekzému k výraznému zlepšeniu kožných príznakov vrátane významnej redukcie pocitu svrbenia.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočnom množstve majú preukázateľne priaznivý účinok na príjemcu. V podstate ide o také baktérie, ktoré svojou prítomnosťou v organizme potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov a majú aj ďalšie priaznivé účinky na organizmus človeka.
Medzi rizikové skupiny z pohľadu atopickej dermatitídy patria práve deti rodičov atopikov, alergikov a astmatikov.
V prípade spomínaného rizika sa odporúča matke užívanie špecifických kmeňov baktérií mliečneho kvasenia počas 3. trimestra (v ideálnom prípade od 20. týždňa). Dieťa by malo užívať probiotické baktérie od narodenia počas prvých 6 mesiacov.
Účinnými sa ukazujú byť probiotické kmene Lactobacillus rhamnosus LGG® a Bifidobacterium lactis BB-12®. Užívanie uvedenej kombinácie probiotických kmeňov počas tehotenstva a v dojčenskom veku môže znížiť výskyt atopie u predisponovaných detí až o polovicu.
Deti, ktoré sú nedojčené alebo narodené cisárskym rezom (popr. predčasne narodené) a deti, ktoré trpia alergickými alebo atopickými ochoreniami majú pozmenené zloženie črevnej mikrobioty. Preto sa odporúča podávanie probiotík u týchto skupín detí, obzvlášť u detí, ktoré nie sú dojčené.
