Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2019/02461-Z1A

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

RANISAN 75 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 84 mg ranitidíniumchloridu, čo zodpovedá 75,26 mg ranitidínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVA FORMA

Filmom obalená tableta

Okrúhle, svetloružové filmom obalené tablety šošovkovitého tvaru s priemerom 7 mm a hmotnosťou 136 mg.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liek sa používa na krátkodobú a symptomatickú liečbu príznakov pálenia záhy, žalúdočného prekyslenia a nevoľnosti.

Liek môžu užívať bez odporúčania lekára dospelí starší ako 18 rokov, dospievajúci od 16 rokov môžu užívať liek iba na odporúčanie lekára.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci starší ako 16 rokov

Pacient môže užívať 1 tabletu pri ťažkostiach. V priebehu 24 hodín je možné užiť maximálne 2 tablety. Jednorazová dávka má priniesť úľavu asi na 10–12 hodín. Celková dĺžka liečby bez odporúčania lekára nemá presiahnuť 5 dní.

V indikáciách, pri ktorých sa užíva vyššia dávka lieku, je vhodné použiť RANISAN 150 mg.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tablety nie je potrebné užívať spolu s jedlom, zapíjajú sa vodou.

Pri tráviacich ťažkostiach súvisiacich s jedlom alebo pitím sa užíva 1 tableta pol hodiny alebo 1 hodinu pred jedlom.

4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

- Ak nebola vylúčená malígna povaha vredovej choroby pomocou bioptického vyšetrenia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím liečby musí byť vylúčená malígna povaha žalúdočného vredu, obzvlášť u osôb stredného a vyššieho veku s novovzniknutou dyspepsiou alebo zmenou príznakov oproti minulosti. Symptomatické zlepšenie žalúdočného vredu po podaní RANISANU 75 mg malignitu nevylučuje.

Ranitidín sa vylučuje obličkami. Plazmatické hladiny lieku sú u pacientov s ťažkým poškodením obličiek zvýšené. Preto sa podávanie RANISANU 75 mg týmto pacientom neodporúča.

Odporúča sa pravidelné sledovanie pacientov, zvlášť starších osôb, ktoré súbežne s ranitidínom užívajú nesteroidové antiflogistiká (nonsteroidal anti-inflammatory drugs, NSAID).

V ojedinelých prípadoch môže ranitidín vyvolať akútny záchvat porfýrie. Vzhľadom na to sa neodporúča jeho podávanie pacientom s akútnou porfýriou v anamnéze.

Liek nie je vhodný bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom alebo lekárnikom u nasledujúcich skupín pacientov:

- pacienti s poruchou funkcie pečene alebo obličiek,

- pacienti pod pravidelným lekárskym dohľadom z iných príčin,

- pacienti užívajúci lieky, ktoré im predpísal lekár alebo lieky dostupné bez lekárskeho predpisu (pacienti užívajúci NSAID, zvlášť staršie osoby),

- pacienti stredného a vyššieho veku s novovzniknutou dyspepsiou, alebo ktorých doterajšie príznaky sa zmenili,

- pacienti so stratou hmotnosti pri dyspeptickom syndróme,

- pacienti s ťažkosťami pri prehĺtaní.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ranitidín na rozdiel od cimetidínu prakticky neovplyvňuje mikrozómový monooxygenázový systém. Z tohto dôvodu sa liekové interakcie, ktoré sú vo viacerých prípadoch u cimetidínu klinicky veľmi významné, po podaní ranitidínu zvyčajne nevyskytujú.

Ojedinele boli popísané prípady podávania ranitidínu s teofylínom, ktoré môže spôsobiť zvýšenie plazmatickej hladiny teofylínu, ktorá sa môže prejaviť tachykardiou, anxiozitou alebo kŕčmi.

Súbežné podanie vysokých dávok sukralfátu a iných antacíd môže viesť k zníženiu vstrebávania ranitidínu, preto má byť pri užívaní oboch liekov zachovaný časový odstup najmenej 2 hodiny medzi jednotlivými dávkami. Rovnaký časový interval má byť dodržiavaný pri súbežnom užívaní itrakonazolu alebo ketokonazolu.

Erlotinib a lieky ovplyvňujúce pH

Súbežné podávanie 300 mg ranitidínu a erlotinibu znížilo expozíciu erlotinibu [AUC] o 33 % a maximálne koncentrácie [Cmax] o 54 %. Ak sa erlotinib podával 2 hodiny pred alebo10 hodín po podaní 150 mg ranitidínu dvakrát denne, expozícia erlotinibu [AUC] klesla len o 15 % a maximálne koncentrácie [Cmax] len o 17 %.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Ranitidín prechádza placentou a jeho koncentrácie v tkanivách plodu zodpovedajú prakticky plazmatickým koncentráciám. Rozsiahlejšie skúsenosti s podávaním ranitidínu v gravidite dosiaľ chýbajú. Experimentálne štúdie nepreukázali mutagénne, karcinogénne alebo teratogénne vlastnosti ranitidínu. Pri podávaní ranitidínu v gravidite je potrebné zvážiť riziko pre plod a liek podávať v odôvodnených prípadoch na odporúčanie lekára iba krátkodobo.

Dojčenie

Ranitidín prechádza do materského mlieka a vytvára v ňom koncentrácie, ktoré sú vyššie ako plazmatické koncentrácie. Po jednorazovej perorálnej dávke 150 mg ranitidínu je pomer koncentrácií v materskom mlieku a plazme 0,6–2,7 (2 hodiny po podaní), 1,1–10,2 (4 hodiny po podaní) a 2,9–17,1 (8 hodiny po podaní). Po opakovanom podaní je tento pomer ešte vyšší. Množstvo ranitidínu, ktoré prijíma dojča v materskom mlieku, môže dosiahnuť 0,4–0,5 mg/kg/deň, čo predstavuje až 11,9 % dávky aplikovanej dojčiacej matke. Nie je dosiaľ známe, či tieto dávky môžu u dojčiat viesť k nežiaducim účinkom. Z vyššie uvedených dôvodov je vhodné podávať ranitidín počas dojčenia iba po konzultácii s lekárom.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

RANISAN 75 mg nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky boli rozdelené podľa frekvencie výskytu za použitia nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé(< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Frekvencia výskytu bola určená z údajov po uvedení lieku na trh.

Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi zriedkavé: reverzibilné zmeny v krvnom obraze (leukopénia, trombocytopénia), agranulocytóza alebo pancytopénia, niekedy s hypopláziou alebo apláziou kostnej drene.

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: reakcie z precitlivenosti (urtikária, angioneurotický edém, horúčka, bronchospazmus, hypotenzia a bolesť na hrudi).

Veľmi zriedkavé: anafylaktický šok.

Neznáme: dyspnoe.

Tieto nežiaduce účinky boli hlásené po jednorazovej dávke.

Psychické poruchy

Veľmi zriedkavé: reverzibilná zmätenosť, depresia a halucinácie.

Tieto nežiaduce účinky boli hlásené prevažne u ťažko chorých pacientov, starších pacientov a pacientov s nefropatiou.

Poruchy nervového systému

Veľmi zriedkavé: bolesť hlavy (niekedy silná), závraty a reverzibilné mimovoľné pohybové poruchy.

Poruchy oka

Veľmi zriedkavé: reverzibilné rozmazané videnie.

Boli zaznamenané hlásenia rozmazaného videnia, ktoré naznačovali zmeny v akomodácii.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Veľmi zriedkavé: ako u iných antagonistov H2-receptorov bradykardia, AV blokáda a tachykardia.

Poruchy ciev

Veľmi zriedkavé: vaskulitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Menej časté: abdominálna bolesť, obstipácia, nauzea (tieto symptómy väčšinou ustúpia v priebehu liečby).

Veľmi zriedkavé: akútna pankreatitída, hnačka.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Zriedkavé: prechodné a reverzibilné zmeny v pečeňových funkčných testoch.

Veľmi zriedkavé: hepatitída (hepatocelulárna, hepatokanalikulárna alebo zmiešaná) so žltačkou alebo bez nej, zvyčajne reverzibilná.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Zriedkavé: kožná vyrážka.

Veľmi zriedkavé: multiformný erytém, alopécia.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Veľmi zriedkavé: muskuloskeletálne príznaky ako sú artralgia a myalgia.

Poruchy obličiek a močových ciest

Zriedkavé: zvýšenie hodnôt kreatinínu v plazme (obvykle mierne, normalizované v priebehu liečby).

Veľmi zriedkavé: akútna intersticiálna nefritída.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Veľmi zriedkavé: reverzibilná impotencia, symptómy a stavy spojené s prsníkmi (ako gynekomastia a galaktorea).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Prejavy

Prejavy predávkovania ranitidínom dosiaľ neboli pozorované.

Liečba

Liečba je symptomatická. Špecifické antidotum nie je známe. Ranitidín je možné odstrániť z obehu dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá pri poruchách acidity, antagonisty H2- receptorov

ATC kód: A02BA02.

Mechanizmus účinku

Ranitidín reverzibilne blokuje H2-receptory v parietálnych bunkách žalúdočnej sliznice, čím inhibuje bazálnu i stimulovanú sekréciu žalúdočnej kyseliny.

Farmakodynamické účinky

Plazmatické koncentrácie potrebné na 50 % inhibíciu histamínom stimulovanej sekrécie kyseliny chlorovodíkovej sú u ranitidínu udávané okolo 165 ng/ml (dosahované plazmatické koncentrácie sú po jednorazovej dávke 150 mg ranitidínu 403 až 411 ng/ml, v ustálenom stave pri dávkovacom režime 150 mg každých 12 hodín je to potom 653 ng/ml; tieto koncentrácie pretrvávajú po dobu najmenej 8 hodín).

Ranitidín znižuje koncentráciu vodíkových iónov i celkový objem tekutiny secernovanej v žalúdku. Zníženie acidity žalúdočného obsahu korešponduje lineárne s dávkou podanou perorálne i parenterálne.

Ranitidín znižuje sekréciu pepsínu v závislosti od podanej dávky. Ovplyvnením acidity žalúdočného obsahu zabraňuje premene pepsinogénu na aktívny pepsín (pri pH vyššom ako 4 k premene pepsinogénu na pepsín nedochádza).

Ranitidín v závislosti od podanej dávky zvyšuje tonus dolného ezofageálneho sfinktera.

Na rozdiel od cimetidínu nemá ranitidín antiandrogénne účinky a je bez vplyvu na plazmatické hladiny testosterónu a dihydrotestosterónu. U pacientov a zdravých dobrovoľníkov neovplyvňuje ranitidín plazmatické koncentrácie luteinizačného a folikuly stimulujúceho hormónu, a to ako pri jednorazovej aplikácii, tak i pri chronickom podávaní. V normálnych terapeutických dávkach je ranitidín bez vplyvu na plazmatické hladiny a vylučovanie prolaktínu. Chronické podávanie nemalo vplyv na hladinu tyreotropného hormónu (thyroid-stimulating hormone, TSH), mierne, ale štatisticky významne znižovalo sekréciu tyreotropín uvoľňujúceho hormónu (thyrotropin-releasing hormone, TRH). Ranitidín neovplyvňuje glykémiu a plazmatickú hladinu inzulínu ani kortizolu. Ranitidín len minimálne ovplyvňuje pečeňový mikrozomálny monooxygenázový systém. Je prakticky bez vplyvu na cytochróm P-450. Liekové interakcie, ktoré vyvoláva cimetidín svojím inhibičným účinkom práve na cytochróm P-450, nevyvoláva ranitidín buď vôbec, alebo sú z klinického hľadiska bezvýznamné.

Ranitidín ani pri dlhodobej terapii neovplyvňuje negatívne plazmatické lipoproteíny, hladinu cholesterolu a triacylglycerolov.

V normálnych terapeutických dávkach, podaných perorálne alebo parenterálne, je ranitidín bez hemodynamických účinkov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa ranitidín pomerne rýchlo vstrebáva a maximálne plazmatické hladiny dosahuje v priebehu 1–3 hodín. Po absorpcii dochádza pri prvom prechode pečeňou k relatívne vysokej hepatálnej extrakcii (first-pass effect). Absolútna biologická dostupnosť ranitidínu po perorálnom podaní je udávaná medzi 39–87,8 %, zvyčajne však okolo 50 %. V rozmedzí dávok 20–300 mg je závislosť medzi podanou dávkou a plazmatickou koncentráciou lineárna. Podanie po jedle nemá v porovnaní s podaním nalačno prakticky žiadny vplyv na plazmatické koncentrácie ranitidínu a jeho farmakokinetické vlastnosti. Po jednorazovom podaní perorálnej dávky 150 mg ranitidínu sú maximálne plazmatické koncentrácie 403–411 ng/ml, pri opakovanom podávaní tej istej dávky v 12 hodinových intervaloch sú v ustálenom stave dosahované koncentrácie 653 ng/ml.

Distribúcia

Distribučný objem ranitidínu po perorálnom i parenterálnom podaní v ustálenom stave je 1,16–1,87 l/kg.

Ranitidín veľmi dobre preniká do tkanív a sekrétov. Dosahuje vysoké koncentrácie v materskom mlieku, preniká tiež do CNS, kde dosahuje 15–20 % plazmatickej koncentrácie. Väzba ranitidínu na plazmatické bielkoviny je okolo 15 %. Celkový klírens je 568–709 ml/min. Hepatálny klírens ranitidínu je približne 30 % celkového klírens po parenterálnom podaní a až 70 % po perorálnom podaní.

Biotransformácia

Biotransformáciou ranitidínu vznikajú v organizme tri hlavné metabolity. Všetky tieto metabolity sú farmakologicky neaktívne, majú však vyššiu hydrofíliu ako ranitidín, a preto sa vylučujú močom. Neboli zistené významnejšie rozdiely v množstve a vzájomnom pomere jednotlivých metabolitov pri perorálnom alebo parenterálnom podaní. Ranitidín sa prevažne metabolizuje na ranitidín-N-oxid (3–5 %), ranitidín-S-oxid (1,1–1,7 %) a desmetylranitidín (1,7–2,4 %).

Eliminácia

Biologický polčas ranitidínu u zdravých dobrovoľníkov je 1,6–2,1 hodiny po parenterálnom podaní a 2,1–3,1 hodiny po perorálnom podaní.

Močom sa vylučuje v nezmenenej forme za 24 hodín približne 25–30 % perorálne podanej dávky a takmer 70 % dávky podanej formou pomalej intravenóznej injekcie. Ranitidín sa eliminuje obličkami glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou.

Biotransformáciou ranitidínu vznikajú v organizme tri hlavné metabolity. Všetky tieto metabolity sú farmakologicky neaktívne, majú však vyššiu hydrofíliu ako ranitidín, a preto sa vylučujú močom. Neboli zistené významnejšie rozdiely v množstve a vzájomnom pomere jednotlivých metabolitov pri perorálnom alebo parenterálnom podaní. Ranitidín sa prevažne metabolizuje na ranitidin-N-oxid (3-5 %), ranitidin-S-oxid (1,1 - 1,7 %) a desmethylranitidín (1,7 - 2,4 %). Biologický polčas ranitidínu u zdravých dobrovolníkov je 1,6 - 2,1 hodiny po parenterálnom podaní a 2,1 - 3,1 hodiny po podaní perorálnom.

Osobitné skupiny pacientov

Biologický polčas sa predlžuje pri renálnej insuficiencii úmerne stavu obličkových funkcií až na 9,6–18,3 hodiny pri anúrii. U pacientov starších ako 65 rokov dochádza k miernemu predĺženiu biologického polčasu na 2,4–4,0 hodiny. Hepatálna insuficiencia vedie k zvýšeniu biologickej dostupnosti ranitidínu o približne 20 % v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Pacienti s hepatálnou insuficienciou majú teda vyššie plazmatické hladiny.

Ranitidín sa dobre eliminuje hemodialýzou (približne 56 % pri jednej procedúre).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hodnotenie akútnej toxicity sa uskutočnilo na myšiach a potkanoch po perorálnom podaní (žalúdočnou sondou) a po intramuskulárnom podaní. Z výsledkov vyplýva, že po perorálnom podaní je LD50 u myších samcov 1058,6 mg/kg (903,5 až 1289,1 mg/kg), u myších samíc 839,9 mg/kg (778,3 až 963,1 mg/kg), u samcov potkanov 2703,0 mg/kg (2115,6 až 3114,4 mg/kg), u samíc potkanov 1567,4 mg/kg (1413,2 až 1840,7 mg/kg). Po intramuskulárnom podaní je LD50 u myších samcov 596,1 mg/kg (503,0 až 1139,1 mg/kg), u myších samíc 520,9 mg/kg (476,5 až 563,8 mg/kg), u potkaních samcov 2523,8 mg/kg (2353,8 až 2719,4 mg/kg), u potkaních samíc 2236,8 mg/kg (2157,3 až 2317,3 mg/kg).

Táto LD50 bola stanovená vrátane histologickej kontroly (negatívne nálezy) po exite zvierat či po usmrtení prežívajúcich jedincov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

mikrokryštalická celulóza

kukuričný škrob

kopovidón

povidón 25

magnéziumstearát

hypromelóza 2506/15

hypromelóza 2506/5

makrogol 6000

oxid titaničitý (E171)

oxid železitý žltý (E172)

oxid železitý červený (E172)

simetikónová emulzia

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

ALU/ALU blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 10 alebo 20 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PRO.MED.CS Praha a.s.

Telčská 377/1

Michle, 140 00 Praha 4

Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

09/0227/04-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDLŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. apríl 2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 2. február 2009

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

05/2019