Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2019/03902-Z1A

SÚHRN CHARAKTERISTICKYCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Actamone 10 mg

filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje sodnú soľ montelukastu, čo zodpovedá 10 mg montelukastu.

Pomocná látka so známym účinkom: 90,7 mg monohydrátu laktózy v tablete.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Béžové, štvorcové, obojstranne vypuklé, filmom obalené tablety, veľkosti 7,9 mm x 7,9 mm s vyrazeným M na jednej strane.

4. KLINICKÉ VLASTNOSTI

4.1 Terapeutické indikácie

Actamone 10 mg je indikovaný na liečbu astmy, ako doplnková liečba pacientom vo veku 15 rokov a starším s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorých stav nie je pod primeranou kontrolou pomocou inhalačných kortikosteroidov a ktorým podávanie krátkodobo účinných β-agonistov „podľa potreby“ neposkytuje primeranú klinickú kontrolu astmy. U astmatických pacientov vo veku 15 rokov a starších, ktorým je Actamone 10 mg indikovaný na liečbu astmy, Actamone 10 mg môže tiež poskytnúť symptomatickú úľavu pri sezónnej alergickej rinitíde.

Actamone 10 mg je tiež indikovaný na profylaxiu astmy pacientom vo veku 15 rokov a starším, ktorej prevládajúcou zložkou je bronchokonstrikcia vyvolaná námahou.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Spôsob podávania
Tablety sa majú prehltnúť a zapiť dostatočným množstvom tekutiny.

Dávkovanie
Dávka pre pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou alebo s astmou spolu so sezónnou alergickou rinitídou je 10 mg tableta denne, ktorá sa má užiť večer.

Všeobecné odporúčania

Terapeutický účinok Actamone 10 mg na parametre kontroly astmy sa prejaví v priebehu jedného dňa. Pacientov treba poučiť, aby pokračovali v užívaní Actamone 10 mg, aj keď je ich astma pod kontrolou, ako aj v obdobiach jej zhoršenia. Actamone 10 mg sa nemá užívať súbežne s inými liekmi, ktoré obsahujú rovnaké liečivo, montelukast.

Actamone 10 mg sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Nie sú k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkým hepatálnym poškodením . Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia.

Liečba Actamone 10 mg vo vzťahu k inej liečbe astmy

Actamone 10 mg sa môže pridať k existujúcemu liečebnému režimu pacienta.

Ak je liečba s Actamone 10 mg použitá ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, Actamone 10 mg nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Pre deti od 6 mesiacov až do 14 rokov sú k dispozícii iné sily a liekové formy montelukastu.

- 5 mg žuvacie tablety pre pediatrických pacientov od 6 do 14 rokov

- 4 mg žuvacie tablety pre pediatrických pacientov od 2 do 5 rokov

- 4 mg perorálny granulát pre pediatrických pacientov od 6 mesiacov do 5 rokov

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Diagnózu perzistujúcej astmy u veľmi malých detí (6 mesiacov až 2 roky) má stanoviť pediater alebo pneumológ.

Pacientov treba upozorniť, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby mali pre tieto prípady k dispozícii ich zvyčajné záchranné lieky. V prípade akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo účinný inhalačný β-agonista. Ak pacient potrebuje vyšší počet inhalácií krátkodobo účinného β-agonistu ako zvyčajne, má sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii údaje, ktoré preukazujú, že v prípade súbežného podávania montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.

V zriedkavých prípadoch sa môže objaviť u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, systémová eozinofília, ktorá sa niekedy prejavuje klinickými príznakmi vaskulitídy, zhodujúcimi sa s Churgovým-Straussovej syndrómom, ochorením, ktoré sa často lieči systémovou kortikosteroidovou liečbou. Tieto prípady sa zvyčajne, hoci nie vždy, spájajú so znížením alebo vysadením perorálnej kortikosteroidovej liečby. Aj napriek tomu, že nebol stanovený kauzálny vzťah s antagonizmom leukotriénových receptorov, majú lekári u svojich pacientov venovať pozornosť výskytu eozinofílie, vaskulitického exantému, zhoršeniu pľúcnych príznakov, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii. Pacienti, u ktorých dôjde k vzniku týchto príznakov, sa majú znova vyšetriť a majú sa prehodnotiť postupy ich liečby.

Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a ostatných nesteroidových protizápalových liekov u pacientov s astmou, citlivých na kyselinu acetylsalicylovú.

U dospelých, dospievajúcich a detí užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychické udalosti
(pozri časť 4.8). Pacienti a lekári majú byť v súvislosti s neuropsychickými udalosťami ostražití.
Pacienti a/alebo opatrovatelia majú byť informovaní, aby upozornili svojho lekára, ak sa tieto zmeny
vyskytnú. Predpisujúci lekári majú starostlivo zhodnotiť riziká a prínosy pokračovania v liečbe
liekom Actamone 10 mg, ak sa takéto udalosti vyskytnú.

Actamone 10 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, laponského deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa zmenšila približne o 40 % u ľudí, ktorým sa súbežne podával fenobarbital. Vzhľadom na to, že sa montelukast metabolizuje prostredníctvom CYP 3A4, 2C8 a 2C9, pri podávaní montelukastu súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8 a 2C9, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín, je potrebná opatrnosť, obzvlášť u detí.

Montelukast sa môže podávať popri iných terapiách, ktoré sa rutinne používajú v profylaxii a pri chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledovných liekov: teofylínu, prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiolu/noretindrónu 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.

Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Klinické štúdie liekových interakcií, zahŕňajúce montelukast a rosiglitazón (pokusný substrát, predstavujúci látky prednostne metabolizované cez CYP 2C8) však ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo. Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus látok, metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je substrát pre CYP 2C8, a v menej významnej miere aj pre 2C9 a 3A4. V klinickej štúdii liekových interakcií, zahŕňajúcej montelukast a gemfibrozil (inhibítor CYP 2C8 aj 2C9), zvýšil gemfibrozil systémovú expozíciu montelukastu 4,4-násobne. Nevyžaduje sa rutinná úprava dávkovania montelukastu pri súbežnom podávaní s gemfibrozilom alebo ďalšími silnými inhibítormi CYP 2C8, ale lekár si musí byť vedomý možnosti nárastu nežiaducich reakcií.

Na základe údajov in vitro sa nepredpokladajú klinicky významné liekové interakcie so slabšími inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprim). Súbežné podanie montelukastu s itrakonazolom, silným inhibítorom CYP 3A4, neviedlo k signifikantnému zvýšeniu systémovej expozície montelukastu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidných žien nepoukazujú na kauzálnu súvislosť medzi montelukastom a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené v rámci celosvetových skúseností po uvedení lieku na trh.

Actamone 10 mg sa môže užívať počas gravidity iba v prípade, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

Dojčenie

Štúdie na potkanoch preukázali, že montelukast sa vylučuje do materského mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do ľudského mlieka.

Actamone 10 mg sa môže užívať počas dojčenia len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nepredpokladá sa, že montelukast bude ovplyvňovať schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však jednotlivci hlásili ospalosť alebo závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Montelukast bol v klinických štúdiách u pacientov s perzistujúcou astmou hodnotený nasledovne:

- 10 mg filmom obalené tablety u približne 4000 dospelých pacientov s astmou vo veku 15 rokov a starších.

- 10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých pacientov s astmou a so sezónnou alergickou nádchou vo veku 15 rokov a starších.

- 5 mg žuvacie tablety u približne 1750 pediatrických pacientov s astmou vo veku 6 - 14 rokov.

- 4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.

- 4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 2 roky.

Montelukast bol v klinických štúdiách u pacientov s intermitentnou astmou hodnotený nasledovne:

- 4 mg granulát a žuvacie tablety u 1 038 pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov.

Nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s liekom boli v klinických štúdiách u pacientov liečených montelukastom hlásené často (>1/100, <1/10) a častejšie ako u pacientov, ktorí užívali placebo:

Trieda orgánových systémov

Pacienti 15roční a starší (dve 12-týždňové štúdie;

n=795)

Pediatrickí pacienti od 6 do14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia;

n=201) (dve 56-týždňové štúdie;

n=615)

Pediatrickí pacienti od 2 do 5 rokov

(jedna 12-týždňová štúdia;

n=461)

(jedna 48-týždňová štúdia;

n=278)

Pediatrickí pacienti od 6 mesiacov do 2 rokov

(jedna 6-týždňová štúdia; n=175)

Poruchy nervového systému

bolesť hlavy

bolesť hlavy

 

hyperkinézia

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

     

astma

Poruchy gastrointestinálneho traktu

bolesť brucha

 

bolesť brucha

hnačka

Poruchy kože a podkožného tkaniva

     

ekzematická dermatitída, vyrážka

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

   

smäd

 

Pri predĺženej liečbe obmedzeného množstva pacientov v rámci klinických štúdií trvajúcich až do 2 rokov u dospelých pacientov až do 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov, sa bezpečnostný profil nezmenil.

Kumulatívne bolo montelukastom liečených 502 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov minimálne počas 3 mesiacov, 338 počas 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov počas 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri predĺženej liečbe sa u týchto pacientov rovnako bezpečnostný profil nezmenil.

Bezpečnostný profil u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 2 roky sa pri liečbe až do 3 mesiacov nezmenil.

Skúsenosti po uvedení lieku na trh

Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní lieku po jeho uvedení na trh sú uvedené v tabuľke nižšie podľa triedy orgánových systémov a špecifického názvu nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na základe príslušných klinických štúdií.

Trieda orgánových systémov

 Názov nežiaducej reakcie

Kategória frekvencie*

Infekcie a nákazy

infekcia horného dýchacieho traktu

veľmi časté

Poruchy krvi a lymfatického systému

zvýšený sklon ku krvácaniu

zriedkavé

Poruchy imunitného systému

reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie

menej časté

hepatálna eozinofilná infiltrácia

veľmi zriedkavé

Psychické poruchy

poruchy spánku zahŕňajúce nočné mory, insomnia, somnambulizmus, úzkosť, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo nepriateľstvo, depresia, psychomotorická hyperaktivita (vrátane podráždenosti, nepokoja a tremoru**)

menej časté

poruchy pozornosti, poruchy pamäte

zriedkavé

halucinácie, dezorientácia, suicidálne myšlienky a správanie (suicidalita), dysfémia

veľmi zriedkavé

Poruchy nervového systému

závrat, ospalosť

parestézia/hypestézia, záchvat

menej časté

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

palpitácie

zriedkavé

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

epistaxa

menej časté

Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4)

veľmi zriedkavé

Poruchy gastrointestinálneho traktu

hnačka ‡, nauzea ‡, vracanie‡

časté

sucho v ústach, dyspepsia

menej časté

Poruchy pečene a žlčových ciest

zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST)

časté

hepatitída (vrátane cholestatického, hepatocelulárneho a zmiešaného poškodenia pečene)

veľmi zriedkavé

Poruchy kože a podkožného tkaniva

vyrážka ‡

časté

podliatina, urtikária, pruritus

menej časté

angioedém

zriedkavé

nodózny erytém, multiformný erytém

veľmi zriedkavé

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov

menej časté

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

pyrexia

časté

asténia/únava, celková nevoľnosť, edém

menej časté

* Kategória frekvencie: definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa výskytu hláseného v databáze klinických skúšaní: Veľmi časté (≥ 1/10), Časté (≥ 1/100 až < 1/10), Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), Veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

** Frekvencia: zriedkavá

† Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.

‡ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

O liečbe predávkovania montelukastom nie sú dostupné špecifické informácie. V štúdiách chronickej astmy bol montelukast podávaný dospelým pacientom počas 22 týždňov v dávkach až 200 mg/deň a v krátkodobých štúdiách v dávke až 900 mg/deň pacientom počas približne jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

V postmarketingových skúsenostiach a klinických štúdiách boli zaznamenané akútne predávkovania montelukastom. Tieto zahŕňajú hlásenia u dospelých a detí s dávkou až do 1 000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne zistenia boli zhodné s bezpečnostným profilom u dospelých a detských pacientov. U väčšiny hlásení predávkovania neboli žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli zhodné s bezpečnostným profilom montelukastu a zahŕňali abdominálnu bolesť, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.

Nie je známe, či sa dá montelukast odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemo-dialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonista leukotriénových receptorov, ATC kód: RO3DCO3

Cysteinyl-leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité pro-astmatické mediátory sa viažu na cysteinyl leukotriénové (CysLT) receptory. Receptory CysLT typu 1 (CysLT1) sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka (vrátane buniek hladkej svaloviny a makrofágov v dýchacích cestách) a v iných pro-zápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových buniek). CysLT sú vo vzájomnom vzťahu s patofyziológiou astmy a alergickou rinitídou. Pri astme, leukotriénmi sprostredkované účinky zahŕňajú bronchokonstrikciu, mukóznu sekréciu, vaskulárnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sú CysLT uvoľnené z nosovej sliznice po pôsobení alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcií a sú spojené so symptómami alergickej rinitídy. Intranazálny imunologický test s CysLT preukázal zvýšený odpor nosovej časti dýchacích ciest a symptómy nosovej obštrukcie.

Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT1. V klinických štúdiách inhiboval montelukast bronchokonstrikciu vďaka vdýchnutému LTD4 v dávkach tak nízkych ako 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba monelukastom inhibovala ako ranú, tak neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením antigénu. Montelukast, oproti placebu, znižoval eozinofily v periférnej krvi dospelých aj pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila eozinofily v dýchacích cestách (merané v spúte) a v periférnej krvi, pričom zlepšil klinickú kontrolu astmy.

V štúdiách s dospelými pacientmi preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenia ranných FEV1 (10,4 % vs 2,7 % zmena oproti východiskovej hodnote), AM maximálnej výdychovej rýchlosti (PEFR) (24,5 l/min vs 3,3 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (-26,1 % vs -4,6 % zmena oproti východiskovej hodnote). Zlepšenia stavu denných a nočných symptómov astmy, ktoré boli hlásené pacientmi, boli významne lepšie než s placebom.

Štúdie u dospelých preukázali schopnosť montelukastu doplniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre inhalovaný beklometazón plus montelukast vs. beklometazón pre FEV1: 5,43 % vs 1,04 %; použitie β-agonistu: -8,70 % vs 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 μg dvakrát denne s dávkovačom) montelukast preukázal oveľa rýchlejšiu úvodnú odpoveď, avšak počas 12-týždňovej štúdie poskytoval beklometazón vyšší priemerný účinok liečby (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre montelukast vs beklometazón pre FEV1: 7,49 % vs 13,3 %; použitie β-agonistu: -28,28 % vs -43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však dosiahlo vysoké percento pacientov, liečených montelukastom podobnú klinickú odpoveď (napr. 50 % pacientov, liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu, pričom približne 42 % pacientov, liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).

Klinická štúdia sa uskutočnila na zhodnotenie montelukastu pre symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy u dospelých astmatických pacientov, 15 ročných a starších, so súbežnou sezónnou alergickou rinitídou. V tejto štúdii preukázal montelukast v dávke 10 mg, podávanej jeden krát denne, štatisticky významné zlepšenie výsledku denných príznakov rinitídy, v porovnaní s placebom.

Hodnotenie denných príznakov rinitídy je priemer hodnotení denných nazálnych príznakov (priemer upchania nosa, nádcha, kýchanie, svrbenie nosa) a hodnotení nočných príznakov (priemer upchania nosa pri prebúdzaní, problémy pri zaspávaní, počet nočných prebudení) Celkové hodnotenie alergickej rinitídy pacientmi a lekármi sa v porovnaní s placebom významne zlepšilo. Hodnotenie účinnosti na astmu nebolo primárnym predmetom tejto štúdie.

V 8-týždňovej štúdii na pediatrických pacientoch vo veku 6 až 14 rokov montelukast v dávke 5 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významne zlepšil dýchaciu funkciu (FEV1 8,71 % vs 4,16 % zmena oproti východiskovej hodnote; AM PEFR 27,9 l/min vs 17,8 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a zníženie použitia β-agonistu 'podľa potreby' (-11,7 % vs +8,2 % zmena oproti východiskovej hodnote).

Významné zníženie bronchokonstrikcie navodenej záťažou (EIB) sa preukázalo v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33 % pri montelukaste vs. 32,40 % pri placebe; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 44,22 min vs. 60,64 min pri placebe). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej štúdie. Zníženie EIB sa tiež preukázalo v krátkodobej štúdii na pediatrických pacientoch vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV1 18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 17,76 min vs. 27,98 min). Účinok bol v oboch štúdiách preukázaný na konci dávkovacieho obdobia jedenkrát denne.

U astmatických pacientov, citlivých na aspirín, ktorí sú súbežne liečený inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k významnému zlepšeniu kontroly astmy (FEV1 8,55 % vs. -1,74 % zmena oproti východiskovej hodnote a zníženie celkového použitia β-agonistu -27,78 % vs. 2,09 % zmena oproti východiskovej hodnote).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne za tri hodiny (Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť, ani Cmax. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalené tablety podávali bez ohľadu na čas príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardná strava ju znižuje na 63 %.

Distribúcia

Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu je v rovnovážnom stave priemerne 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným montelukastom naznačujú minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Navyše, koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu 24 hodín po podaní boli vo všetkých tkanivách minimálne.

Biotransformácia

Montelukast sa rozsiahlo metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu u dospelých a detí v rovnovážnom stave nedali detegovať.

Štúdie in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme montelukastu sa zúčastňuje cytochróm P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalších in vitro výsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 a 2D6. Prínos metabolitov k liečebnému účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia

Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo 86 % rádioaktivity stolicou a menej ako 0,2 % močom. Spolu s určením perorálnej biologickej dostupnosti to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov

U starších pacientov a pri miernej až strednej závažnej hepatálnej insuficiencii nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poškodením funkcie obličiek. Keďže sa montelukast a jeho metabolity vylučujú žlčou, nepredpokladá sa potreba úpravy dávkovania u pacientov s poškodením funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9) nie sú žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu.

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- až 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozorovalo zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok nebol pozorovaný pri odporúčanej dávke 10 mg raz denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali prechodné malé sérové biochemické zmeny v ALT,

glukóze, fosfore a triglyceridoch. Príznakmi toxicity u zvierat bola zvýšená exkrécia slín, gastrointestinálne symptómy, riedka stolica a iónová nerovnováha. Tieto príznaky sa objavili pri dávkovaní, ktoré predstavovalo > 17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa vedľajšie účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinických dávkach).

V štúdiách na zvieratách pri systémovej expozícii presahujúcej klinickú systémovú expozíciu viac ako 24-násobne montelukast neovplyvnil fertilitu alebo reprodukčný výkon. Mierne zníženie telesnej hmotnosti mláďat sa pozorovalo v štúdii samičej fertility u potkanov pri dávke 200 mg/kg/deň (> 69-násobok klinickej systémovej expozície). V štúdiách na králikoch sa pri systémovej expozícii > 24-násobok klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami. U potkanov sa nepozorovali žiadne abnormality. Potvrdilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Pri testovaní maximálnej dávky po jednorázovom perorálnom podaní sodnej soli montelukastu v dávkach až do 5 000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m2 u myší a 30 000 mg/m2 u potkanov) nedošlo k žiadnemu uhynutiu. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky u dospelých ľudí (vychádzajúcej z dávky u dospelého pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg).

Potvrdilo sa, že montelukast nie je fototoxický pre myši pri UVA, UVB alebo viditeľnom svetelnom spektre v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200-násobok odvodený od systémovej expozície).

Montelukast nebol mutagénny pri in vitro a in vivo testoch, ani karcinogénny na hlodavcoch.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

mikrokryštalická celulóza

hydroxypropylcelulóza

sodná soľ kroskarmelózy

monohydrát laktózy

magnéziumstearát

Obal tablety:

monohydrát laktózy

hypromelóza 15cP

oxid titaničitý (E171)

makrogol 4000

žltý oxid železitý (E172)

červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

OPA-Al-PVC/Al blistrové balenie:

7, 28, 30, 56, 60, 98 alebo 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf.

Reykjavikurvegur 76-78

220 Hafnarfjordur

Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0402/10-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 18. júna 2010

Dátum posledného predĺženia registrácie: 4. októbra 2017

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2019