Nedostatočné trávenie a možnosti jeho terapie

Nedostatočné trávenie patrí medzi veľmi časté typy porúch trávenia. Zjednodušene môžeme nedostatočné trávenie charakterizovať ako nedostatočné trávenie makronutričných zložiek potravy (tukov, bielkovín, sacharidov).

Najčastejšími príčinami nedostatočného trávenia (maldigescie), s ktorými prichádzajú pacienti do lekárne, sú dietárne pochybenia (nadmerná konzumácia potravín, konzumácia potravín s vysokým podielom tuku, konzumácia potravín, ktoré daná osoba toleruje v zníženej miere alebo vôbec.

Z funkčných príčin býva na pozadí nedostatočného trávenia najčastejšie porucha pankreatickej sekrécie typu exokrinnej nedostatočnosti rôzneho pôvodu. Dôsledkom nedostatočnej produkcie pankreatických enzýmov (lipáza, proteáza, amyláza a podobne) je potom nedostatočný rozklad (trávenie) uvedených makronutrientov s následnými prejavmi typu nechutenstvo, pocity plnosti, nadúvanie, nevoľnosti, prípadne následná hnačka alebo zápcha.

Poruchy trávenia tukov

Trávenie tukov začína pri prechode tráveniny zo žalúdka do dvanástnika. Počas mechanického spracovávania potravy v žalúdku sa tukové zložky potravy formujú do kvapôčok guľovitého tvaru s relatívne veľkým priemerom.

Po prechode do dvanástnika sa do tráveniny dostávajú žlčové kyseliny, ktoré fungujú ako emulgátory. Výsledkom ich aktivity je emulgácia tuku na malé kvapôčky, čím sa zväčší plocha pre následné pôsobenie pankreatickej lipázy, ktorá uplatňuje svoj účinok práve na fázovom rozhraní voda:tuk.

Pankreatická lipáza je enzým tvorený a vylučovaný pankreasom do dvanástnika ako súčasť pankreatickej šťavy. Úlohou lipázy je rozkladať triglyceridy na monoglyceridy a mastné kyseliny, ktoré sa v tejto podobe následne môžu vstrebávať.

Nadmerná konzumácia potravy bohatej na tuky, poruchy tvorby a vylučovania žlče a nedostatočná produkcia a vylučovanie pankreatickej lipázy a kombinácia týchto dvoch faktorov patria medzi najčastejšie príčiny bežných porúch trávenia tukov.

Poruchy trávenia tukov a následná dyspepsia vinou nadmernej konzumácie potravy bohatej na lipidy sú najčastejšou bežnou poruchou, na ktorú si pacienti v lekárni sťažujú. Uvedené problémy sa manifestujú pocitmi plnosti, nadúvaním, nechutenstvom a ďalšími ťažkosťami GIT (flatulencia, celkový dyskomfort, poruchy vylučovania stolice a pod.)

V prípade substitúcie lipázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 10.000 až 20.000 jednotiek lipázy.

Poruchy trávenia škrobu

Najväčšiu časť kalorického príjmu spravidla vykrývajú cukry (sacharidy), pričom najväčšia časť obvykle pripadá na škrob.

Trávenie škrobu sa začína už v ústnej dutine, kde pôsobí slinná amyláza. Trávenie škrobu pokračuje v tenkom čreve, kam sa v rámci pankreatickej šťavy vylučuje pankreatická amyláza.

Výsledkom štiepenia sacharidov najprv disacharidy (sacharóza, maltóza, glukóza, laktóza) a poslednom stupni monosacharidy, ktoré sa následne resorbujú.

V skupine cukrov sa relatívne často objavujú poruchy trávenia disacharidov, resp. poruchy vstrebávania jednoduchých cukrov, ktoré taktiež môžu vyvolávať dyspepsie. V tomto prípade však ide skôr o stavy intolerancie, ktoré sa terapeuticky riešia inak ako bežné nezávažné poruchy trávenia.

Napriek tomu, že najčastejšie sú to tuky, ktoré spôsobujú stavy nedostatočnosti trávenia, nadmerný prísun škrobových jedál, alebo ich nižšia miera tolerovateľnosti bývajú taktiež relatívne častou príčinou dyspepsií. Do tejto skupiny môžeme okrem potravín bohatých na škrob zaradiť aj strukoviny a niektoré typy ovocia a zeleniny.

V prípade substitúcie amylázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 7.000 až 15.000 jednotiek lipázy.

Poruchy trávenia bielkovín

Bielkovinová (proteínová) zložka stravy predstavuje u človeka približne 10 až 15 % celkového denného kalorického príjmu.

Trávenie proteínov začína v žalúdku pri veľmi kyslom pH. Práve v kyslom prostredí žalúdočnej kyseliny sa prítomný proenzým pepsinogén mení na aktívny pepsín, ktorý začína proces trávenia bielkovín.

Pre trávenie bielkovín je však rozhodujúca aktivita pankreatickej proteázy, ktorá má charakter endopeptidázy a štiepy bielkoviny na kratšie peptidy, z ktorých sa následne pôsobením exopeptidáz odštepujú terminálne aminokyseliny.

Výsledkom procesu trávenia proteínov sú aminokyseliny, ktoré sú vstrebávané do enterocytov prostredníctvom aktívnych prenášačov. Okrem toho dokážu cestou ATP-áz vstrebávať aj jednoduchšie dipetpidy a tripeptidy, ktorých štiepenie na výsledné aminokyseliny zabezpečujú bunkové peptidázy.

Enterocyty dokážu vstrebávať aj dlhšie peptidové reťazce, a to pomocou procesu transcytózy. Takto sa do portálneho obehu môžu dostať aj kratšie reťazce aminokyselín.

Poruchy trávenia bielkovín patria v porovnaní s tukmi a škrobmi k menej častým pôvodcom zažívacích dyspepsií, ktoré sú zaraditené medzi stavy nedostatočného trávenia. Vyskytujú sa predovšetkým po nadmernej konzumácii mäsitej potravy.

V prípade substitúcie proteázy pri nedostatočnom trávení je po hlavnom dennom jedle potrebné podať aspoň 500 až 1.000 jednotiek proteázy.

Terapia a manažment nedostatočného trávenia

V prípade, ak sa stavy nedostatočného trávenia prejavujú iba v bežnej a nezávažnej forme (väčšina prípadov), je možné ich liečiť substitúciou tráviacich enzýmov, ktoré rozkladajú tuky, škrob a bielkoviny.

Uvedené lieky sú dostupné buď vo forme tabliet alebo kapsúl s obsahom peliet. Lepší terapeutický efekt je dosiahnuteľný práve v prípade kapsúl s mikropeletami. Želatínová kapsula sa v žalúdku veľmi rýchlo rozpadá a uvoľnené mikropelety sa omnoho lepšie premiešajú s tráveninou, čo zefektívni ich pôsobenie.

Zároveň je vhodné medzi dostupnými liekmi voliť tie formy, ktoré chránia tráviace enzýmy tzv. gastrorezistentným obalom, čiže vrstvou, ktoré zabráni nežiaducej degradácii (denaturácii) obsiahnutých tráviacich enzýmov v kyslom prostredí žalúdka.

Pri nedostatočnom trávení sa používajú tráviace enzýmy v mikropeletách, ktoré dokážu odolávať žalúdočnej kyseline a ktoré sa veľmi dobre a rýchlo dokážu rozptýliť v trávenine. Na doplnenie môžeme použiť digestívnu čajovinu. V prípade hnačky doplníme liečbu o liek proti hnačke, ktorý netlmí aktivitu čriev.

V rámci podpornej liečby je možné použiť niektorý z fytopreparátov (čaje, extrakty), ktorý napomáha zažívaniu. Pokiaľ sú zažívacie ťažkosti sprevádzané hnačkou, je dobré doplniť liečbu o prípravky, ktoré zastavujú hnačku bez toho, aby znižovali pohyblivosť čriev. Súbežne sa odporúča krátkodobá šetriaca diéta.

O správnom použití liekov, ich rizikách a obmedzeniach pri ich použití sa poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom.

V tomto článku sú uvádzané aj informácie a odkazy na produkty. Článok nie je náhradou zdravotnej starostlivosti. Podrobné informácie žiadajte u svojho lekára alebo lekárnika.