Zápalové procesy v ústnej dutine
Zápalové procesy vyskytujúce sa na slizniciach ústnej dutiny vznikajú z mnohých endogénnych a exogénnych príčin. Patria sem fyzikálne a chemické vplyvy, vírusové, bakteriálne a plesňové infekcie, poruchy imunity, hormonálna dysbalancia, genetické faktory, deficit niektorých látok (železo, kyselina listová, zinok, vitamín C, B12, atď.), fajčenie, alkohol, poruchy metabolizmu a ďalšie.
Sliznicové lézie môžu byť prejavom lokálneho ochorenia mäkkých tkanív ústnej dutiny, avšak často sú iniciálnym príznakom závažných systémových ochorení. Z klinického hľadiska ich rozdeľujeme na:
Biele plochy, ktorými sa na sliznici ústnej dutiny prejavujú prekancerózy, poruchy imunity aj plesňové infekcie (lichen planus a lichenoidné stomatitídy, afty a orálna kandidóza).
Ulcerácie, erózie a erytrém sa na sliznici ústnej dutiny vyskytujú pri viacerých ochoreniach, napr. pri aftóznej stomatitíde, vybraných infekčných ochoreniach (napr. choroba ruky-ústa-nohy), lupus erythematodes, Crohnovej chorobe a Kawasakiho chorobe.
Vezikuly a makuly na sliznici ústnej dutiny môžu byť príznakom celkových infekčných ochorení (šarlach, osýpky), primárnej herpetickej gingivostomatitídy a podobne.
Obrázok 1: Medzi najčastejšie zápaly v ústnej dutine patria afty, resp. aftózna stomatitída (vľavo), resp. bakteriálne tonzilitídy a tonzilofaryngitídy (vpravo).
Okrem kauzálnej terapie, aplikácie antiinfektív, odstránenia príčin, suplementácie vitamínov a minerálov, pripadne nutnosti imonomodulačnej liečby ma zásadný význam symptomatická liečba. Využívajú sa lokálne anestetika (lidokaín, benzokaín), lokálne antiseptiká (chlorhexidín), lokálne kortikoidy a lokálne protizápalové lieky zo skupiny nesteroidových antiflogistík (NSA).
Lokálne analgetiká-antireumatiká (nesteroidové antiflogistiká)
Lokálne analgetiká-antireumatiká využívajú pri potláčaní muskuloskeletárnej bolesti rovnaké mechanizmy, ako systémovo podávané NSA. Potláčajú bolesť cestou neselektívneho tlmenia aktivity enzýmu COX s následným znížením syntézy prostaglandínov.
Z lokálnych nesteroidových antiflogistík vo forme roztokov na orálne použitie sa klinicky využíva predovšetkým diklofenak. Diklofenak rýchlo preniká do sliznice, kde sa následne koncentruje a uplatňuje svoj protizápalový a analgetický účinok.
Obrázok 2: Pre dosiahnutie požadovaného antiflogistického účinku diklofenaku je potrebná jeho transformácia, to znamená jeho prevedenie na rozpustnú soľ (tzv. salifikácia). V praxi sa na tieto využíva cholín v rámci technológie CDS.
Okrem zápalov sliznice je roztok diklofenaku terapeuticky dobre uplatniteľný zápaloch zubov a ďasien (stomatitída, gingivitída) a zápaloch mandlí (tonzilitída) a hltana (faryngitída).
Obrázok 3: Diklofenak na orálnu aplikáciu sa používa buď vo forme roztoku na orálny výplach alebo v podobe orálnej aerodisperzie.
Roztok diklofenaku sa odporúča používať v podobe výplachov ústnej dutiny alebo ako kloktadlo 2 až 3-krát denne dávkou 15 ml neriedeného roztoku alebo roztoku ľahko zriedeného malým množstvom vody, prípadne vo forme orálnej aerodisperzie podľa schémy 2-3x denne 2 vstreky priamo na postihnuté miesto.
V tomto článku sú uvádzané aj informácie a odkazy na produkty. Článok nie je náhradou zdravotnej starostlivosti. Podrobné informácie žiadajte u svojho lekára alebo lekárnika.
