Cievna mozgová príhoda (CMP) je náhle sa rozvíjajúce postihnutie určitej časti mozgového tkaniva. Označuje sa aj výrazmi mozgová porážka, mozgová mŕtvica, infarkt mozgu, iktus alebo apoplexia.
K CMP môže dôjsť buď na základe uzáveru mozgovej tepny (tzv. ischemická mozgová príhoda alebo mozgový infarkt), alebo na podklade krvácania z mozgovej cievy (tzv. hemoragická mozgová príhoda).
CMP je druhou najčastejšou príčinou úmrtí ľudí na Slovensku. Postihuje až 20 000 ľudí ročne a postihuje čoraz mladšie ročníky. Počet mozgových príhod dvojnásobne presahuje počet srdcových infarktov. Najčastejším spúšťačom ischemickej mozgovej príhody je porucha srdcového rytmu – atriálna (predsieňová) fibrilácia.
V súčasnosti prebieha v slovenských lekárňach koordinovaný projekt Od srdca k srdcu, ktorý je zameraný práve na primárny skríning a záchyt pacientov so zaznamenaným rizikom prítomnosti atriálnej fibrilácie, vysokého krvného tlaku, prípadne ďalších rizikových faktorov CMP.
Viac informácií o projekte nájdete tu.
Atriálna fibrilácia je najfrekventovanejšou poruchu srdcového rytmu pozorovanú v klinickej praxi. U mnohých ľudí prebieha v tichej forme bez príznakov, čím je ťažko diagostikovateľná. Atriálna fibrilácia 5-8 násobne zvyšuje riziko vážnej cievnej mozgovej príhody.
Srdce je za normálnych okolností riadené pravidelnými elektrickými impulzmi, ktoré sa v pokoji pohybujú v rytme 50 – 70 impulzov za minútu. Dôsledkom každého elektrického impulzu je zmrštenie srdcového svalu – kontrakcie srdcových komôr, ktorým predchádzajú kontrakcie predsiení.
Predsiene (átriá) sa počas epizódy fibrilácie chvejú chaoticky, bez toho, že by sa efektívne sťahovali, krv v tejto časti srdca stagnuje a neprečerpáva sa dostatočne do srdcových komôr. Hromadí sa v predsieňach, čo vytvára živnú pôdu pre vznik krvných zrazenín (trombov). Tie sa môžu následne uvoľniť sa a migrovať na rôzne miesta v tele (do mozgu, pľúc, pečene, obličiek, dolných končatín).
Chcete predísť mozgovej porážke?
- Máte viac ako 55 rokov?
- Máte vysoký krvný tlak?
- Máte vysoký cholesterol alebo tuky?
- Máte cukrovku?
- Máte vysokú nadváhu?
Ak ste aspoň raz odpovedali áno, otestujte si prítomnosť atriálnej fibrilácie a znížite si riziko mozgovej porážky. Kontrolujte si tlak a atriálnu fibriláciu pravidelne doma alebo v lekárni pomocou špeciálneho AFIB tlakomera.
Najobávanejšie a najzávažnejšie je postihnutie mozgu. Po uviaznutí v niektorej z mozgových tepien zrazenina cievu zablokuje, spôsobí prerušenie prietoku krvi (ischémia). Po 2 až 8 sekundách nenachádzame v postihnutom tkanive žiadny voľný kyslík. Po 12 sekundách dôjde k bezvedomiu a po 30 – 40 sekundách sa nedá na EEG zachytiť žiadna elektrická aktivita. Po 3 až 4 minútach dôjde histologicky k ireverzibilnej nekróze mozgového tkaniva.
Rizikové faktory pre vznik CMP sú jednak modifikovateľné, jednak nemodifikovateľné. K nemodifikovateľným rizikovým faktorom patrí vek, pohlavie, rasa a genetická dispozícia.
Dokázanými modifikovateľnými rizikovými faktormi sú hypertenzia, diabetes mellitus, stenóza a. carotis, fibrilácia predsiení a ochorenia srdca s vysokým rizikom kardioembolizmu, dyslipidémia, hypokoagulačné stavy a nadmerná antikoagulačná/antiagregačná liečba (pre ICH a SAH) a faktory životného štýlu – fajčenie, nadmerne pitie alkoholu, užívanie drog a sympatikomimetík, hormonálna antikoncepcia, nedostatočná fyzická aktivita a obezita.
Výskyt CMP sa od veku 55 rokov každou dekádou zdvojnásobuje. CMP sú častejšie u mužov ako u žien. Tento údaj koreluje s významným nárastom epizód atriálnej fibrilácie od 55. roku života (obr.). Hlavné rizikové faktory aterosklerózy (hypertenzia, diabetes, fajčenie, hyperlipidémia, obezita, sedavý spôsob života) podporujú tvorbu aterosklerotických platov a stenózu/oklúziu cervikokraniálnych, koronárnych a periférnych artérií. (zvyšuje sa riziko ischemickej choroby srdca a CMP.
Hypertenzia predisponuje na vznik degeneratívnych zmien v arteriolách a v penetrujúcich artériách mozgu (zásobujú bazálne gangliá a talamus), ako je hypertrofia medie, fibrinoidná degenerácia, zúženie lúmenu a oklúzia, tvorba mikroaneuryziem a ruptúry cievnej steny.
Diabetes typu 1 a 2 vedie najmä k postihnutiu malých tepien a k hypertenzii (u viac ako 50 % diabetikov). Genetická predispozícia, faktory životného štýlu a opakované pôsobenie potenciálne patogenetických faktorov v priebehu času by mohli vysvetľovať koexistenciu viacerých rôznorodých a často nezávislých patologických stavov.
Vzhľadom k multifaktoriálnej etiopatogenéze cievnych mozgových príhod je veľmi dôležité stanoviť u asymptomatických osôb absolútne individuálne riziko, a to na základe zhodnotenia prítomnosti a závažnosti hlavných známych rizikových faktorov. Preukázateľne efektívnymi zložkami prevencie sú: úprava životného štýlu, úprava/redukcia rizikových faktorov, antitrombotická liečba a intervenčné postupy.
Podľa štatistík je vo viac ako 70 % prvou manifestáciou cerebrovaskulárneho ochorenia až samotná epizóda CMP.
Odporúčaná úprava životného štýlu pri prevencii CMP:
- Prestať fajčiť: fajčenie zvyšuje 1,5 až 2-násobne riziko vzniku CMP. Po 5 rokoch nefajčenia sa riziko normalizuje;
- Nepiť alkohol: Pacienti by mali prestať piť alebo zredukovať dennú dávku na maximálne 24 g (muži), resp. 12 g alkoholu (ženy);
- Redukcia obezity: všetci pacienti s nadváhou by mali redukovať svoju hmotnosť na úroveň BMI 18,5 – 24,9 kg/m2 a obvod pása < 102 cm (muži), resp. < 88 cm (ženy);
- Fyzická aktivita: denne cvičiť najmenej 30 minút denne (rýchla chôdza, bicyklovanie).
- Pravidelné meranie krvného tlaku (frekvencia meraní je daná individuálne, pričom zohľadňuje vek, pohlavie a všeobecné parametre zdravotného stavu jedinca).
- Pravidelná detekcia atriálnej fibrilácie, ako najčastejšej a najrizikovejšej príčiny vzniku mozgovej porážky.
- V rámci doplnkových opatrení sa zameriavať na stravu alebo suplementy bohaté na magnézium, draslík a omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, prípadne na vitamíny, ktoré napomáhajú normálnemu odbúravaniu homocysteínu.
Prostredníctvom tlakomerov vybavených technológiou na detekciu atriálnej fibrilácie (Afib) je možné súbežne s meraním krvného tlaku detegovať aj prítomnosť predsieňovej fibrilácie u meranej osoby. Touto cestou sa významne zefektívňuje skríningová činnosť lekárnika v oblasti kardiovaskulárnej prevencie. Zároveň ide o možnosť pre pacienta s vyšším rizikom, aby si uvedené rizikové parametre monitoroval pravidelne v domácom prostredí.
Vybrané fakty o atriálnej fibrilácii:
- ide o najrozšírenejší typ srdcovej arytmie
- celosvetovo postihuje 1 až 4 % populácie
- so zvyšujúcim sa vekom rastie riziko výskytu a dôsledkov atriálnej fibrilácie
- u ľudí vo veku nad 65 rokov sa vyskytuje v 3 až 5 %
- ide o najvýznamnejší rizikový faktor ischemických CMP
- môže mať symptomatický aj asympto-matický priebeh
V prípade zavedenia plošného primárneho skríningu hlavných rizikových faktorov cievnej mozgovej príhody (predovšetkým krvného tlaku a atriálnej fibrilácie) je možné významným spôsobom znížiť počet akútnych atakov CMP v populácii s následným znížením invalidizácie alebo mortality.
V súčasnosti prebieha v slovenských lekárňach koordinovaný projekt Od srdca k srdcu, ktorý je zameraný práve na primárny skríning a záchyt pacientov so zaznamenaným rizikom prítomnosti atriálnej fibrilácie, vysokého krvného tlaku, prípadne ďalších rizikových faktorov CMP.
V tomto článku sú uvádzané aj informácie a odkazy na produkty. Článok nie je náhradou zdravotnej starostlivosti. Podrobné informácie žiadajte u svojho lekára alebo lekárnika.
